Pred takmer troma rokmi sa v otázke brexitu konalo referendum, ktoré inicioval vtedajší britský premiér David Cameron.
Hoci on sám sa neskôr vyslovil proti odchodu, rozbehnutý stroj, ktorý sám pomáhal naštartovať, už zastaviť nedokázal.
K slovu sa totiž dostali euroskeptici na čele s Nigelom Farageom či neskorším ministrom zahraničných vecí Borisom Johnsonom.
Tí odštartovali masívnu kampaň v prospech odchodu. Výsledkom bolo 51,9 percenta hlasov za brexit.
Pôvodne všetko nasvedčovalo tomu, že k tvrdému brexitu dôjde v piatok 29. marca 2019.
Tento dátum nebol náhodný. Mayová totiž 29. marca minulého roka oficiálnym listom aktivovala článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa začína dva roky trvajúci proces odchodu členskej krajiny z Únie.
Práve spomínaných 24 mesiacov mali obe strany na to, aby dotiahli podmienky vzájomnej rozlúčky. Rokovania sa však naťahovali a Mayová nedokázala nájsť pre svoj návrh podporu v britskom parlamente. Ďalší termín bol naplánovaný na 12. apríla 2019, ani ten však nakoniec nevyšiel. Na bruselskom summite 10. apríla nakoniec lídri Európskej únie odklepli oddialenie brexitu do 31. októbra 2019.