Štát za prvých deväť mesiacov tohto roka vyčerpali z peňazí, určených na investície, najmenej za posledné roky. Z pôvodne plánovaných 2,9 miliardy doteraz reálne vyčerpal len tretinu. V minulosti v rovnakom období pritom minul takmer polovicu.
Snažíme sa šetriť – odkázal rezort financií. Ako potvrdil Radko Kuruc, ide o výsledok tlaku na to, aby štát míňal čo najmenej a stlačil tak deficit pod tri percentá.
V praxi sa tak môžu na neskôr odsúvať napríklad mnohé rekonštrukcie či výstavba nových budov. Takýto postup podľa odborníkov nie je najlepším riešením. Množstvo z odložených projektov totiž štát bude musieť urobiť o pár rokov neskôr. „Určite to nie je úplne ideálne riešenie, ale na druhej strane verejné financie a konsolidácia nepustia ďalej,“ konštatoval analytik UniCredit Ľubomír Košňák.
Aj pre zníženie investícií však na druhej strane Slovensko čerpá aj menej peňazí z Bruselu. „Toto sú spojené nádoby aj s eurofondmi. Vidíme, že ich čerpanie je nižšie ako v minulosti,“ dodal analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Práve s čerpaním eurofondov máme dlhodobo problém. Pôvodne sme ich mali vyčerpať do konca roku 2015. Pri takomto tempe je však otázne, či by sme to stihli. V súčasnosti sa však situácia zmenila a existuje veľká šanca, že Európa nám dá na minutie miliónov ešte rok navyše.
Aj preto nemusia byť posledné výsledky veľkým problémom. Naopak, môžu vláde pomôcť stlačiť deficit v tomto roku pod kľúčové tri percentná. Vďaka výdavkom, ale aj lepšiemu výberu daní, je tak podľa odborníkov v súčasnosti reálne, že sa jej to naozaj podarí.
Ako však upozorňuje šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko, stále existuje niekoľko nástrah. „Za hlavné riziká považujeme hospodárenie samosprávy s možným dosahom asi 0,3 percenta deficitu, a výsledky zdravotníctva.“ Ak by sa kvôli tomu Slovensku nepodarilo schodok stlačiť, hrozila by nám pokuta z Bruselu, ale aj strata dôvery od investorov. Teda j drahšie pôžičky pre štát.