Priznáva to aj riaditeľ organizácie Človek v ohrození Braňo Tichý: „Ľudia často porovnávajú chudobu a argumentujú, že aj na Slovensku máme chudobných. To vie ako argument použiť iba niekto, kto nikdy nebol v Južnom Sudáne, lebo chudoba, o ktorej sa bavíme tam a tu, je odlišná.“
Tam totiž žijú ľudia, ktorí nevedia, čo budú jesť, a nie, či majú zaplatené všetky účty.
Podľa Bielika existujú v súčasnosti veľmi silné nástroje, ktorými organizácia preukazuje transparentnosť a korektnosť narábania so získanými prostriedkami.
Patria k nim legislatívne predpisy či profily organizácií na sociálnych sieťach a financovanie cez projekty tiež podlieha prísnemu zúčtovaniu a reportovaniu. Priestor na zlepšenie však vidí v spôsobe prezentovania výsledkov práce a využitia dotácií a darov.
Podľa Tichého Slováci miestami až „sebabičujúco“ rozprávajú, akí sú neprajný národ. Za 20 rokov fungovania organizácie a svoje štyri a pol ročné pôsobenie v nej si však myslí, že to nie je pravda.
Príkladom je aj zbierka materiálnej pomoci pre ľudí na úteku realizovaná pred štyrmi rokmi, keď boli častými prispievateľmi ľudia, ktorí na tom finančne neboli zďaleka tak dobre, aby si mohli dovoliť rozhadzovať, a predsa prispeli.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
