5. Český biochemik Šedo pre HN: Disponujeme možnosťami, ako upraviť protilátky proti zmenám vírusov

Snímka: MAFRA/Petr Kozlík

Izrael už začal očkovať treťou dávkou proti covidu, k podobnému kroku sa chystajú i ďalší. Iní majú problémy so základnou vakcináciou. Bude tretia dávka zmenená tak, aby bola účinná aj voči novým variantom? A má vôbec zmysel očkovať pôvodnou látkou, keď už aj v rozvojových krajinách dominujú nové varianty?
Máte pravdu v tom, že niektoré štáty sú v očkovaní veľmi úspešné. My patríme k tým, ktorí sú povedzme priemerné. A niektoré krajiny z rozvojových oblastí sú na tom výrazne horšie. Faktom zostáva, že potenciál úpravy protilátky proti ďalším zmenám v mutačnom spektre vírusov máme k dispozícii. Zatiaľ to však nebolo potrebné urobiť. Zhodou okolností spoločnosť Pfizer prednedávnom zverejnila správu, že momentálne nepristupuje k obmene sekvencie, ktorá sa využíva v danej vakcíne. Avšak ako potenciálne riešenie to v každom prípade existuje.

Niektorí odborníci vrátane českého imunológa Václava Hořejšího tvrdia, že epidémia koronavírusu sa svojim charakterom postupne začína podobať epidémii chrípky, ktorá takisto môže byť veľmi nebezpečná. Pre drvivú väčšinu ľudí však má ľahký priebeh...
Mám veľmi podobný názor. A je to vlastne fenomén, v ktorý sme dúfali. Ide o jeden zo scenárov, ktorý má jasné historické precedenty v medicíne a celkovo v biológii. Medzi spektrum koronavírusov, ktoré v minulosti vyvolávali banálne ochorenia, sa skrátka dostal aj kmeň, ktorý sa stal súčasťou tohto jedného spektra a vyvolal veľmi silnú epidémiu s relatívne vysokou smrtnosťou. Usudzujeme to aspoň nepriamo na základe retrospektívnych informácií.

Stalo sa to isté aj v prípade covidu?
Pravdepodobne to bude aj táto situácia. Niekedy to laik vníma tak, že sa vírus prispôsobuje svojmu hostiteľovi. Ono to však tak úplne pravda nie je. Samozrejme, celý tento proces nie je vedený nejakým zámerom. Je to štatistická výslednica toho, že pre vírus je evolučne výhodné, aby mal veľa hostiteľov a pôsobil im čo najmenej problémov. Tým pádom má široké spektrum svojho pôsobenia a môže sa adaptovať tak, aby sa obe strany dostali do nejakej vzájomnej tolerancie. Na strane druhej je z evolučného hľadiska zaujímavé aj to, že viróza môže do istej miery ovplyvňovať populačné zloženie aj evolúciu svojho hostiteľa. Avšak len ťažko sa dá povedať, či to tak bude aj u súčasného koronavírusu.

Prečo je to tak?
Vychádza to z toho, že niektorí jedinci sú jednoducho proti vírusu odolnejší, niektorí vyvinú taký a iní onaký klinický obrat. Potom sú preferovaní tí, ktorí sa s daným vírusom znášajú „dobre“. Takže sčítané a podčiarknuté – v tomto absolútne súhlasím s kolegom Hořejším, ktorý je navyše mimoriadne kompetentný v tejto oblasti. Verím, že tento trend bude skutočne takto prebiehať a postupom času sa z covidu stane ochorenie, ktoré sa dostane na úroveň chrípky. Alebo prípadne nejakého ľahkého chrípkového ochorenia, čo by, samozrejme, bolo ešte lepšie.

Čakalo by nás v takom prípade pravidelné očkovanie proti covidu, tak ako sa bežne očkujeme proti chrípke?
Ohrození jedinci by sa očkovať jednoznačne mali. Tiež by sa mali bežne očkovať aj proti chrípke. Pretože náš svet by sa potom ľahšie dostal do normálnych koľají.

Najčítanejšie témy