5. Ukrajinský veľvyslanec pre HN: Očakávame najvyšší obrat tovarov so Slovenskom od získania nezávislosti

Snímka: HN Pavol Funtál

Ste spokojný s úrovňou ekonomickej spolupráce medzi našimi krajinami?

V prvom rade by som rád poznamenal, že táto spolupráca sa každý rok prehlbuje, o čom svedčia kvalitné ukazovatele obchodu. Podľa výsledkov za prvý polrok 2021 sme dokázali prekročiť obrat tovarov oproti predpandemickému obdobiu o 34 percent. Údaje našej Štátnej štatistickej služby hovoria o tom, že celková výmena tovarov dosiahla v tom čase 749,7 milióna eur, čím výrazne presiahla rovnaké obdobie rokov 2018 a 2019. Ak sa tieto tendencie udržia do konca roka, očakávame, že dosiahneme najvyšší – rekordný obrat tovarov medzi našimi krajinami za všetky roky nezávislosti.

V ktorých segmentoch sa spolupráca rozvíja?

Dôležitou zostáva oblasť plynu. Zvlášť by som chcel zdôrazniť úlohu Slovenska pri podpore Ukrajiny v otázke dodávok zemného plynu z Európy k nám. Od novembra 2015 sme zastavili priame dodávky ruského plynu v dôsledku vojenskej agresie Ruska na východe Ukrajiny a anexie Autonómnej republiky Krym. K dnešnému dňu väčšiu časť plynu nahrádzame reverznými dodávkami práve zo Slovenska. V roku 2020 sa plynovodom Vojany – Užhorod dodalo 10,2 miliardy kubických metrov plynu. Okrem toho dnes z ekonomického hľadiska zohráva dôležitú úlohu aj tranzit ruského plynu cez územie oboch našich krajín do Európy. Významné politické a bezpečnostné riziká však pre Európu prináša ruský projekt Nord Stream 2. Na obe naše krajiny bude mať negatívny vplyv. Spoločné kroky v pôsobení proti nemu sú tak v našom záujme.

Kde ešte vidíte priestor na spoločné projekty?

Ďalšou oblasťou je možnosť synchronizácie integrovaného energetického systému Ukrajiny s Európskou sieťou prevádzkovateľov prenosových sústav ENTSO-E. Podpora a pomoc slovenskej strany v tomto procese je veľmi dôležitá. Spoločná hranica medzi nami takisto predurčuje aktívny rozvoj cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce. Takže bez ohľadu na pandémiu koronavírusu sa nám začiatkom tohto roka podarilo podpísať dohodu o spolupráci medzi Černihivskou regionálnou štátnou správou Ukrajiny a Trenčianskym samosprávnym krajom. No a významným krokom bude obnovenie plnej prevádzky medzinárodného letiska Užhorod.

Aký prínos od neho očakávate?

Fungovanie letiska je markerom akéhokoľvek regiónu v oblasti cestovného ruchu i z hľadiska ekonomickej atraktívnosti. To platí i pre Zakarpatskú oblasť, ktorá má spoločnú hranicu so štyrmi európskymi štátmi. Tiež je potrebné pripomenúť, že Užhorod je najvzdialenejším regionálnym centrom od väčšiny našich veľkých miest. Letecká komunikácia s mestom je preto veľmi naliehavou potrebou a atribútom moderného života. Obnovenie letov a začatie pravidelného spojenia medzi Zakarpatím a regiónmi Slovenska podporí rozvoj cestovného ruchu a obchodu medzi nami. Dúfam, že v blízkej budúcnosti si budem môcť kúpiť lístok na let Bratislava – Užhorod.

Veríte, že sa pohne dopredu váš prístupový proces do NATO?

To je logika historického procesu. Ukrajina sa stane členom NATO. Jeho generálny tajomník Jens Stoltenberg nám na tlačovej konferencii po samite 14. júna adresoval dôležitý odkaz o politickej a zvýšenej praktickej podpore v rámci NATO i na bilaterálnej úrovni, ako to robia ostatné členské krajiny. Aliancia vo vyhlásení uviedla, že jej dvere sú pre nás otvorené. Rozhodnutie schválené na samite v Bukurešti v roku 2008 zostáva v platnosti. NATO zintenzívňuje svoje úsilie o pomoc Ukrajine a podporu reformám smerujúcim k integrácii. Pokiaľ ide o nás, dôsledne sme plnili úlohy týkajúce sa štrukturálnej reformy, modernizácie bezpečnostného a obranného sektora aj posilňovania právneho štátu.

Ukrajinci tvoria veľkú časť zahraničných pracovníkov u nás. Firmy sa však sťažujú na komplikácie pri ich zamestnávaní...

Zamestnávanie cudzincov vrátane Ukrajincov prebieha u vás v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré určujú príslušné pravidlá tohto procesu. Úlohou nášho zastupiteľského úradu je zabezpečiť dodržiavanie práv a pracovných podmienok pre Ukrajincov, ktorí tu žijú a pracujú. V súčasnosti u vás tvoria najväčšiu skupinu pracovníkov z tretích krajín, ako aj ľudí s povolením na prechodný a trvalý pobyt. V tejto súvislosti sa na oboch stranách podnikajú kroky s cieľom vzájomne chrániť práva a záujmy pracovníkov, predchádzať nelegálnej pracovnej migrácii a bojovať proti nej. Príslušné ministerstvá oboch krajín pracujú na revízii a aktualizácii Dohody o sociálnom zabezpečení podpísanej 5. decembra 2000. Rokujú tiež o samostatnej dohode o zamestnanosti a pracovnej migrácii. Verím, že podpísanie uvedených zmlúv uľahčí zamestnávanie občanov a zabezpečí ich práva a záujmy.

Ukrajina pred pár dňami oslávila 30 rokov od získania nezávislosti. Vaša krajina odvtedy viackrát avizovala záujem zbližovať sa s Európskou úniou a NATO. Ste spokojný, v akej fáze sa momentálne prístupový proces nachádza?

Dnes naším kľúčovým nástrojom na dosiahnutie kritérií pre členstvo v EÚ je asociačná dohoda. Ukrajina a EÚ sa teraz nachádzajú v procese ohodnotenia dosiahnutia cieľov tejto dohody. Ukrajina je odhodlaná pokračovať v účinnom vykonávaní dohody realizácii reforiem, zameraných na ďalšiu politickú a hospodársku integráciu, a taktiež právne zblíženie s EÚ. Zároveň sa spoliehame na podporu členských štátov EÚ pri dosahovaní cieľov asociačnej dohody, najmä postupnej integrácie do vnútorného trhu EÚ. Tiež by som rád poznamenal, že Ukrajina dúfa, že EÚ bude otvorenejšia voči krajinám regiónu Východného partnerstva, ktoré hľadajú európsku perspektívu.

Je tu nejaký pokrok?

Sedemnásteho mája Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko podpísali Memorandum o porozumení o posilnenej spolupráci v rámci európskej integrácii – takzvané Asociačné trio. Našim cieľom je spolupracovať na presadzovaní európskej perspektívy pre naše krajiny a na ďalšom rozvoji programov nášho zoskupenia, zameraného na hlbšiu integráciu s EÚ - takpovediac získať „viac za viac“. Je úplne zrejmé, že Východné partnerstvo potrebuje silnejšiu a strategickejšiu víziu, najmä pokiaľ ide o prehlbovanie sektorovej a hospodárskej integrácie, ako aj rozvoj bezpečnostného rozmeru. Pokiaľ ide o NATO, vysoká dynamika politického dialógu NATO-Ukrajina je kľúčom k ďalšiemu rozvoju našich vzťahov a praktickej spolupráce. Minuloročné rozhodnutie Severoatlantickej aliancie pripojiť Ukrajinu k programu rozšírených schopností NATO bolo výsledkom úzkej spolupráce Ukrajiny s NATO. V tejto veci sme získali silnú podporu Slovenska, čo si veľmi vážime. Tento rok euroatlantické ašpirácie Ukrajiny dostali do záverečného komuniké summitu NATO 2021 v Bruseli. Akčný plán členstva (MAP) zostáva prioritou pre Ukrajinu. Prezident, Parlament a cela vláda Ukrajiny sa spoločne zaväzujú plne využiť všetky príležitosti na prípravu členstva. Očakávame, že členovia Aliancie v blízkej budúcnosti prispejú k procesu dosiahnutia konsenzu o MAP pre Ukrajinu a samozrejme dúfame, že Slovenská republika tento krok podporí.

Slovensko je priamym susedom Ukrajiny. Naše krajiny spolupracujú v mnohých oblastiach. Aký význam zohráva Slovensko v ukrajinskej zahraničnej politike najmä s ohľadom na zbližovanie sa s EÚ?

Myslím si, že ukrajinsko-slovenská spolupráca môže byť vzorom dobrých susedských vzťahov medzi týmito dvoma krajinami. Naša spolupráca sa vyznačuje intenzitou kontaktov, pozitívnymi výsledkami v kľúčových oblastiach spoločného záujmu, vzájomnou podporou a efektívnym riešením vznikajúcich problémov. Na medzinárodnej scéne máme vysokú úroveň vzájomnej dôvery. Sme vďační Slovensku, že sa s Ukrajinou podelilo o svoje skúsenosti v eurointegračnom procese. Slovensko ma významné miesto v zahraničnej politike Ukrajiny. Podľa Stratégie zahraničnej politiky Ukrajiny, schválenej Dekrétom prezidenta Ukrajiny 26. augusta 2021 „dobre vzťahy so Slovenskou republikou tvoria priaznivý základ pre ďalšie posilnenie spolupráce na bilaterálnej úrovni a v rámci medzinárodných organizácie“.

V čom by sme vám mohli pomôcť?

V kontexte úlohy Slovenska pri zbližovaní s EÚ ukrajinská strana počíta s pomocou oficiálnej Bratislavy a občianskej spoločnosti v koordinácii stanoviska Európskej únie k ďalšiemu rozvoju vzťahov s krajinami Východného partnerstva asociovanými s EÚ - Asociačným triom - Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom. Ďalej v podpísaní dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou a jej členskými štátmi o spoločnom leteckom priestore na samite Ukrajina- EÚ 12. októbra 2021. Tiež v zapojení Ukrajiny ako neoddeliteľnej súčasti európskeho demokratického priestoru do určitých diskusií v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, ako aj v integrácii energetických trhov Ukrajiny a EÚ. Potom aj v zintenzívnení spolupráce s krajinami Vyšehradskej skupiny s cieľom prebrať skúsenosti z európskej a euroatlantickej integrácie, zvýšiť úroveň obranných schopnosti v strednej a východnej Európe, a napokon v rozšírení spolupráce pri realizácii spoločných vzdelávacích a humanitárnych projektov s EÚ, ktoré budú podporovať rozvoj medziľudských kontaktov.

Na nedávno uskutočnenej Krymskej platforme náš premiér Eduard Heger vyhlásil, že Slovensko nikdy neuzná ilegálnu anexiu Krymu. Ako to hodnotíte?
Ustanovujúci Samit Krymskej platformy bol bezprecedentnou udalosťou v histórii nezávislej Ukrajiny, v zmysle počtu a úrovne zahraničných účastníkov, ako aj z hľadiska obsahu, napriek prudkému tlaku Ruska a pokusom o jeho zrušenie. Samit stal východiskovým bodom pre vytvorenie a rozvoj nového medzinárodného formátu o deokupácii Krymu. Problematika Krymu sa nachádza na najvyššej úrovni medzinárodnej agendy. Na podujatí sa zúčastnili oficiálne delegácie 46 štátov a medzinárodných inštitúcií. Bola prijatá spoločná deklarácia, ktorá prehlásila vznik Krymskej platformy, odsúdila zločiny Ruska na okupovanom Kryme, potvrdila pripravenosť zahraničných partnerov pokračovať v politike neuznávania pokusu anexii Krymu, zosilňovať tlak na Rusku Federáciu.

Sú pre vás tieto kroky významným signálom postoja našej krajiny?
Podpora Slovenska je pre nás mimoriadne dôležitá vzhľadom na najbližšie susedstvo. A susedia by mali byť vždy dobrými priateľmi a porozumieť si. Slovenská republika od začiatku vojny Ruskej federácie proti Ukrajine vždy podporovala územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny, ktorá mala prejav vo verejných vyhláseniach aj v praxi. Rozhodujúce stanovisko slovenských lídrov k neuznaniu Krymu za ruského potvrdzuje dôslednosť zahraničnej politiky Slovenska, ktorá je založená na prísnom dodržiavaní medzinárodného práva. Naša krajina tiež považuje medzinárodné právo za jediný nástroj na svete, ktorý je kľúčom k mieru. Bohužiaľ, môžeme povedať, že Kremeľ si myslí niečo iné. Niekedy sa dokonca zdá, že lídri Ruskej federácie žijú v paradigme 17. storočia, kedy prevládalo právo silných. A existuje tomu množstvo príkladov. To je dôvod, prečo hlas Slovenska v prospech spravodlivosti znie veľmi nahlas. Mimochodom, po slovách predsedu vlády Slovenskej republiky o neuznaní Krymu za ruského som bol prekvapený, keď som zaznamenal v slovenskom segmente sociálnych sietí kritické vyslovovanie adresované pánovi Eduardovi Hegerovi od niektorých, podľa mňa, nezodpovedných slovenských politikov. Poviem vám takú vec. Každá krajina má zvrchované právo budovať svoju zahraničnú politiku na základe národných záujmov. Pritom vezmite do úvahy, že príznakom civilizovanej krajiny je aj prítomnosť takých hodnôt, ako rešpektovanie ľudských práv alebo toho ž medzinárodného práva. A túto politiku implementujú konkrétni ľudia. Eduard Heger je nepochybne zodpovedný politik. Pretože vlastnými slovami potvrdil, že medzinárodné právo, spravodlivosť a európske hodnoty sú pre Slovensko prioritou.

Najčítanejšie témy