1. Prečo je Donbas dôležitý?

Snímka: Reuters

Dnešnému Donecku vtedy dali meno Juzovka, podľa toho, ako miestni vyslovovali meno Huges. Spolu s priemyselnou revolúciou v Rusku rastie aj mesto, do ktorého sa sťahujú za prácou ľudia z celého cárskeho impéria.
Po boľševickej revolúcii a občianskej vojne preberá v krajine kontrolu sovietska moc, premenuje mesto na Stalino a nastolí represie voči bohatým roľníkom – kulakom a spurným kozákom.

Takzvané raskazáčivanie a raskuláčivanie, teda eliminácia kozákov a kulakov, znamená popravy, deportácie a etnické čistky. V 30. rokoch Ukrajinu zasiahne hladomor – taktiež spôsobený sovietskou vládou. Tieto procesy potlačili svojbytnú regionálnu roľnícku identitu a uvoľnili miesto pre nového sovietskeho človeka. Nasleduje prudká industrializácia a hospodársky rast.
Práve preto bola oblasť výrazne poznačená druhou svetovou vojnou. Zdroje Donbasu vnímal Adolf Hitler ako kľúčové, čo znamenalo tuhé boje a obrovské straty na životoch civilného obyvateľstva.

Snímka: Wikipedia

Do vojnou vyľudneného Donbasu neskôr opäť prúdia pracujúci zo všetkých kútov zväzu – ich spoločným jazykom sa, pochopiteľne, stáva ruština. Populácia etnických Rusov na Donbase po vojne stúpne niekoľkonásobne. Začiatkom 21. storočia sa k ruskej národnosti prihlásilo okolo 40 percent obyvateľov Donbasu, pričom ruštinu za svoj prvý jazyk označilo takmer 75 percent sčítaných.

Rozpad ZSSR a následný krach ekonomiky v 90. rokoch ťažko zasiahli región. Enormne poklesli platy, krachovali fabriky, stúpala kriminalita a moci sa chopili oligarchovia. Domáci za neúspechy vinili kyjevskú vládu, čo viedlo k silnejúcim separatistickým hlasom. Dnes majú v Donecku a Luhansku samozvané ľudové republiky, vojnou zničenú infraštruktúru a ekonomiku.

Do vojnou vyľudneného Donbasu neskôr opäť prúdia pracujúci zo všetkých kútov zväzu – ich spoločným jazykom sa, pochopiteľne, stáva ruština. Populácia etnických Rusov na Donbase po vojne stúpne niekoľkonásobne. Začiatkom 21. storočia sa k ruskej národnosti prihlásilo okolo 40 percent obyvateľov Donbasu, pričom ruštinu za svoj prvý jazyk označilo takmer 75 percent sčítaných.

Rozpad ZSSR a následný krach ekonomiky v 90. rokoch ťažko zasiahli región. Enormne poklesli platy, krachovali fabriky, stúpala kriminalita a moci sa chopili oligarchovia. Domáci za neúspechy vinili kyjevskú vládu, čo viedlo k silnejúcim separatistickým hlasom. Dnes majú v Donecku a Luhansku samozvané ľudové republiky, vojnou zničenú infraštruktúru a ekonomiku.

Najčítanejšie témy