3. Aké sú konšpirácie o očkovaní?

Snímka: Reuters

Mnohí ľudia sa spočiatku zdráhali nechať sa zaočkovať, keďže na webe čítali články a komentáre spochybňujúce účinnosť látok. Predovšetkým starších občanov vystrašili „zaručené“ informácie o dlhodobých dôsledkoch očkovania. „Táto fáza však rýchlo prešla. Albánci sa už v súčasnosti prikláňajú k myšlienke očkovania ako jediného správneho nástroja v boji proti COVID-19 a na zvýšenie imunity,“ zdôrazňuje ambasádorka Merkuri.
Obavy z neželaných účinkov sa podľa nej nenaplnili. Z doterajšieho hodnotenia ministerstva zdravotníctva vyplýva, že očkovací proces prebieha úplne normálne. Nezistili sa žiadne problematické prípady ani pacienti s akútnymi príznakmi po očkovaní.
Samotná veľvyslankyňa sa nechala očkovať v našej krajine. Prvú dávku vakcíny AstraZeneca dostala štvrtého marca v rámci iniciatívy slovenského ministerstva zahraničných vecí, ktorá bola zameraná na diplomatický zbor akreditovaný a pôsobiaci u nás. „Okamih, keď som dostala vakcínu, sa zhodoval s celou mediálnou kampaňou proti látke AstraZeneca. Hovorilo sa, že táto vakcína zanechá následky a spôsobí problémy najmä s krvným vzorcom; Musím však zdôrazniť, že ja osobne som sa cítila veľmi pokojne a dôverovala som lekárom. Fáza po očkovaní prebiehala presne podľa opisu, ktorý mi pripravil a poskytol rodinný lekár Pavol Hnilica, skvelý človek a doktor.“
Enkeleda Merkuri je teraz rozhodnutá, že v súlade s odporúčaniami si po 10 týždňoch nechá vpichnúť aj druhú dávku AstraZeneca. Vyzdvihla pritom starostlivosť nášho rezortu zahraničia a ďalších slovenských úradov o rodiny diplomatických pracovníkov a zamestnancov zahraničných zastúpení v našej krajine.

V Albánsku veria, že to najhoršie majú za sebou a situácia sa bude už len zlepšovať. A to i za cenu ďalšieho dodržiavania prísnych protipandemických opatrení. Napokon, aj vďaka nim sa už v marci minulého roka podarilo minimalizovať počty infikovaných. V dôsledku tejto politiky patrilo Albánsko do konca mája minulého roka medzi krajiny regiónu s najnižšou mierou prípadov nákazy aj úmrtí.
Dôležité teraz bude najmä to, aby sa nezopakovala situácia z vlaňajšieho leta. Po uvoľnení prísnych opatrení sa v júni začali presuny dovolenkárov.
So zvyšujúcimi sa teplotami sa Albánci vydali na pobrežie, aby si užili začiatok turistickej sezóny. Pohyby obyvateľstva priniesli okamžitý nárast počtu nakazených ľudí nielen v Albánsku, ale aj v celom regióne. Dôsledok bol jednoznačný – EÚ vyhlásila Balkánsky polostrov za červenú zónu s maximálnym obmedzením vstupu a výstupu. Najmä počas letnej sezóny bolo veľmi ťažké monitorovať dodržiavanie vládnych opatrení. „Treba poznamenať, že najproblematickejšími boli mladí ľudia, ktorí organizovali väčšinou tajné večierky a akcie. Keďže táto veková skupina vo všeobecnosti prežíva COVID-19 bez vážnejších príznakov a často ani nevie o víruse, ktorý prenáša, týmto spôsobom ohrozuje životy svojich príbuzných. Príchod zimnej sezóny si preto vyžadoval, aby si mladí ľudia uvedomili negatívne účinky sociálnych kontaktov a nedodržiavania ochranných opatrení. A to najmä vzhľadom na vysoký nárast počtu infikovaných a strát na životoch,“ konštatuje Enkeleda Merkuri.
Albánski epidemiológovia v súčasnosti označujú za najväčší problém občanov neskorý príchod k lekárovi a začiatok liečby, čo vedie k zvýšeniu počtu ľudí napojených na umelú pľúcnu ventiláciu.
Krajinu navyše v takejto situácii čakajú voľby. Začala sa už predvolebná kampaň, zhromaždenia a stretnutia s voličmi sú však zakázané. Vláda požiadala politické strany, aby sa vyhýbali veľkým mítingom a organizovali stretnutia so svojimi prívržencami v obmedzenom počte a hlavne na otvorených priestranstvách. Všetci pritom musia udržiavať od seba odstup a nosiť rúško.

Najčítanejšie témy