2. Ako mu do plánov zasiahol koronavírus?

Snímka: Reuters

Do toho však v marci prišla nákaza COVID-19 a rozsiahle lockdowny veľkých amerických miest vrátane New Yorku.
Trump spočiatku koronavírus aj jeho dosahy podceňoval. Vyhýbal sa noseniu rúška, propagoval problematický liek a usporadúval veľké predvolebné mítingy, na ktorých mnohí účastníci nemali prekryté ústa a nos. Tvrdil, že pandémia sa skončí do júla a Spojené štáty podľa neho odvedú dobrú prácu, ak mŕtvych bude maximálne 200-tisíc.
Dnes je v USA 225-tisíc obetí a tento počet neustále narastá o stovky mŕtvych denne. Mnohí Američania pripisujú hlavnú vinu práve Trumpovi, ktorý sa sám nakazil. Popri obetiach však Amerika zaznamenala aj ťažké ekonomické straty. Z vlaňajších 3,7 percenta miera nezamestnanosti prudko vyskočila. Len v apríli, keď vládol najtvrdí lockdown, zaniklo rekordných 20,5 milióna pracovných miest. Nezamestnanosť atakovala astronomických 15 percent, čo bola najhoršia úroveň od veľkej hospodárskej krízy na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia.

Prudký obrat zaznamenal aj trend znižujúceho sa schodku zahraničného obchodu. Z novembrových 43 miliárd dolárov za v auguste vyšplhal na 67,1 miliardy dolárov, čo bolo najvyššie číslo za posledných 14 rokov.
Kľúčovým prvkom tohto vývoja sa stal opätovný nárast importov. V lete sa totiž americká ekonomika začala zotavovať z jarného lockdownu. Ľudia opäť kupovali viac importovaného tovaru, kým exporty do zahraničia zostali na nízkej úrovni.

Najčítanejšie témy