Traja z jeho susedov – Litva, Lotyšsko a Poľsko – sú členskými krajinami Severoatlantickej aliancie. Tá v nich v posledných rokoch – najmä po ruskej anexii Krymu na jar 2014 – výrazne posilnila svoju ozbrojenú prítomnosť. Pre Rusov tak Bielorusko predstavuje dôležitú nárazníkovú zónu ochraňujúcu ich pred tým, aby mali na svojich západných hraniciach vojská NATO. Podobnú úlohu zohráva pre Rusov aj Ukrajina. Jedinými dvoma členmi aliancie, s ktorými má Rusko priame pozemné hranice, tak zostáva Estónsko a Lotyšsko.
Rusi preto za žiadnu cenu nechcú stratiť Bielorusov zo svojej sféry vplyvu. Čoraz častejšie sa začína hovoriť o hrozbe ozbrojeného zásahu z Moskvy. A to najmä po tom, ako Lukašenko oznámil, že telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý mu prisľúbil pomoc.
Na ruských sociálnych sieťach kolujú fotografie vojenských áut bez evidenčných čísiel, ktoré na západe Ruska smerujú k bieloruským hraniciam. Okamžite sa začalo špekulovať o takzvanom krymskom scenári, keď anektovaný ukrajinský polostrov spočiatku obsadili neoznačení muži v uniformách. Moskva až neskôr priznala, že sú to vojaci oficiálnej ruskej armády.