5. Odborník na Rusko pre HN: Putin môže zostať zabetónovaný v Kremli ešte 16 rokov

Snímka: AMO

Keď sme vlani spolu robili rozhovor, situácia vyzerala tak, že Kremeľ sa chystá na výmenu lídra. Teraz sa ruská ústava mení tak, že Vladimir Putin bude môcť zostať pri moci až do roku 2036. Ako tento vývoj čítate?
Je celkom zaujímavé pozrieť sa na to spätným pohľadom. Máte pravdu, dokonca ešte v januári tohto roka vládlo presvedčenie, že ruský režim skutočne chystá zmenu na poste prezidenta. A to možno nielen personálnu, ale aj inštitucionálnu. Hovorilo sa o niekoľkých kandidátoch, ktorí by mohli Putina nahradiť. Vymenovaný bol nový premiér Michail Mišustin. Ten pôvodný návrh z januára znel, že sa celý ústavný systém premení tak, aby sa prezidentské právomoci rozdrobili medzi viaceré telesá.

Kto mal tieto právomoci získať?
Najmä horná a dolná komora ruského parlamentu, teda Rada federácie a Štátna duma. Sčasti to mal prevziať aj Ústavný súd a po novom mala byť do ústavy zaradená taktiež nová inštitúcia – takzvaná Štátna rada. Avšak z tohto úvodného plánu a napokon aj celej myšlienky na zmenu po veľkých rozporoch vnútri vládnej garnitúry zišlo. Nastal ťažký boj o moc a výsledkom je niečo úplne opačné. Došlo k centralizácii moci a posilneniu právomocí prezidenta. V najvyššej pozícii tak rozhodne nepríde k zmene.

Prečo sa snahy o zmenu skončili takýmto spôsobom?
Pretože celý vedúci systém elít, vládnuca trieda Ruskej federácie vrátane oligarchov, silovikov či ďalších mocenských štruktúr a skupín na to skrátka neboli pripravené. Báli sa neistoty. Ak to porovnáme so situáciou z januára tohto roka, došlo skutočne k otočke o 180 stupňov.

Dá sa predpokladať, že sa teraz Putinov režim pri moci ešte viac zabetónuje?
Je to možné. Myslím si – a posledné kroky vrátane zmien v ústave tomu naozaj nasvedčujú – že súčasný ruský režim bude môcť byť zabetónovaný pri moci teoreticky až do spomínaného roku 2036. Ja v tejto chvíli nechcem tvrdiť, že tam celý čas bude vládnuť Putin osobne. Rozhodne tam však zostane človek, ktorý mu bude úplne lojálny. Domnievam sa tiež, že Putin bude kandidovať za prezidenta aj v roku 2024. Dokonca to i on sám verejne pripustil, ak to podľa jeho slov budú požadovať a očakávať ruskí občania.

Naozaj to od neho očakávajú?
Samozrejme, on si vždy rád vyloží veci po svojom. V každom prípade jeho systém pravdepodobne zostane v platnosti tak, ako je dnes nastavený, a to vrátane oligarchátu, ktorý je okolo neho. Samozrejme, za predpokladu, že nedôjde povedzme k demokratickej revolúcii či nejakej inej forme vzbury ruských obyvateľov. Putin by tak mohol byť zakopaný v Kremli a zostať vo vedúcej pozícii až do roku 2036.

Očakávate, že režim pritvrdí opatrenia aj voči opozícii?
V posledných rozhovoroch a nedávno vydanom op-ede sme sa snažili pripomenúť jednu pozitívnu tendenciu. Keďže vládnuci režim je čím ďalej, tým viac represívny, či už voči ruskej opozícii alebo občanom ako takým, tak vidíme, že rôzne skupiny obyvateľov vnútri spoločnosti sa začínajú čoraz viac mobilizovať a navzájom prepájať. Hovorím konkrétne nielen o predstaviteľoch tradičnej ruskej opozície, ale aj o občianskej spoločnosti. O nových elitách, ktoré sú dnes zastúpené v Moskve, Petrohrade či ďalších ruských mestách. A tiež o obyčajných ľuďoch, ktorých zasiahli napríklad ekologické problémy. Nesmieme zabúdať ani na mládež. Títo všetci sa dostávajú do verejného života a povedomia. Postupne sa ocitajú v popredí záujmu.

Ako sa ich aktivity prejavujú?
Snažia sa medzi sebou navzájom prepájať a spolupracovať. Chápu totiž, že majú spoločný cieľ a takisto spoločného nepriateľa v podobe ruského režimu, ktorý sa usiluje čo najviac potlačiť ich práva a možnosť vstúpiť do verejného priestoru. Celé to dáva tušiť, že súčasný ruský režim to do roku 2036 nebude mať až také ľahké.

Ak Putinom vytvorený režim zostane pri moci ešte 16 rokov, dá sa predpokladať, že vzťahy Ruska so Západom zostanú na bode mrazu, alebo si viete predstaviť ich zlepšenie, napríklad aj za cenu ústupkov voči Moskve v otázkach, ako je Krym či východná Ukrajina?
Chápem, kam mierite touto otázkou. Avšak neočakávam, že by sa v pozícii Európy voči Krymu či východu Ukrajiny niečo zmenilo. Prirodzene, ak sú tie vyhliadky naozaj také, že v priebehu ďalších 16 rokov nedôjde k žiadnej zmene, niektorí vodcovia v Európe sa budú môcť usilovať o isté zmiernenie napätia. Jasne to vidíme, keď sa pozrieme napríklad na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Práve on je typickým človekom, ktorý hľadá svoje cestičky, ako pritiahnuť Rusko do spoločného európskeho priestoru, a to aj z hľadiska bezpečnosti. Usiluje sa s ním viesť nejaký dialóg. V každom prípade si však tejto chvíli nedokážem predstaviť, že by za takýmto kompromisom išla celá Európa.

Kedy by takéto zmierenie bolo možné dosiahnuť?
Podľa mňa by k tomu mohlo dôjsť len cez nejakú pomyselnú mŕtvolu – koniec európskeho konsenzu, zánik kohézie medzi členskými štátmi Únie. Skrátka za cenu veľkých rozporov a možno aj fragmentácie takej EÚ, ako ju poznáme v súčasnosti. Ja si však myslím, že sa dostaneme skôr do opačnej situácie, teda že tá kríza sa ešte viac prehĺbi. A začína sa to už dnes. Počujeme, ako už dnes zaznieva európska kritika na adresu nelegitímneho, vysoko manipulatívneho a falošného hlasovania o zmenách v ruskej ústave. A nielen z ďalších prvkov, ale aj z celkového kontextu vidíme, že popularita ruského prezidenta sa už v budúcnosti zvyšovať nebude. On má teda teraz v podstate iba dve šance.

Aké šance máte na mysli?
Prvou možnosťou je pokúsiť sa nejakým spôsobom, a to aj za cenu vlastných ruských ústupkov, dohodnúť sa s Európou a s celým Západom a skúsiť tak pozdvihnúť životnú úroveň ruských obyvateľov. Druhá je vydať sa cestou ďalšej expanzívnej politiky či priamo vojny, ako sme toho boli svedkami na Kryme. Teraz sa Putin môže snažiť ešte raz zmobilizovať ruský elektorát a spoločnosť, napríklad aj prostredníctvom krátkej vojny, ako sme to v minulosti videli v Čečensku, na Kryme alebo v Gruzínsku. Samozrejme, ak by k tomu naozaj došlo, znamenalo by to ďalšie prehĺbenie súčasnej krízy. Ja si pritom myslím, že úplné dno sme ešte stále nedosiahli, aj keď je už európsky systém voči Ruskej federácii pomerne tvrdo nastavený.

Čo tým máte konkrétne na mysli?
Zaviedli sa sankcie voči jednotlivcom aj voči celému ruskému systému. Ruská ekonomika je poškodená tým, že si jej banky a rôzne spoločnosti nemôžu požičiavať na západných trhoch. Vecí, ktoré sú už dnes v platnosti, je celý rad. Ale myslím si, že teoreticky sa dá pritvrdiť ešte viac a v bilaterálnych vzťahoch klesnúť ešte hlbšie. Takže myslím si, že je tu skôr potenciál pre ďalšiu krízu, prehlbovanie vzájomnej nedôvery a zhoršovanie vzťahov. V každom prípade som presvedčený, že bude veľmi dôležité aj niečo iné. A mierim tým do našich vlastných radov, do Európskej únie.

Ktorá vec vnútri EÚ bude mať veľký význam?
Predovšetkým nástupníctvo po nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Práve ona bola tým kľúčovým prvkom udržania európskeho konsenzu. Mimoriadny význam bude pritom mať nielen to, kto príde po Merkelovej, ale aj akým spôsobom bude tento človek udržiavať nemecké líderstvo v záležitosti Ruska. Pretože ako vidíme, na Francúzov sa v tejto veci úplne spoľahnúť nedá. Dosť členských štátov Európskej únie vrátane niektorých krajín z nášho regiónu má voči Francúzsku v tomto smere nedôveru. Takže to je podľa mňa vec, ktorú bude rozhodne potrebné sledovať.

Najčítanejšie témy