V novembri minulého roka jeho administratíva výrazne zoškrtala svoje finančné príspevky k priamemu kolektívnemu rozpočtu NATO, ktorý sa využíva najmä na prevádzku štábov Severoatlantickej aliancie, niektoré vojenské operácie či spoločné bezpečnostné investície.
Dovtedy Spojené štáty hradili takmer štvrtinu z priameho rozpočtu NATO, ktorý predstavuje zhruba 2,5 miliardy dolárov. Ten je oddelený od národných rozpočtov na obranu, z ktorých je financovaná väčšina operácií a aktivít NATO. Trump chcel aj týmto spôsobom prinútiť ostatných členov NATO, aby si plnili svoje záväzky a investovali do obrany dohodnuté dve percentá svojho hrubého domáceho produktu ročne.
Novú vlnu útokov na globálne inštitúcie vyvolala pred pár mesiacmi pandémia koronavírusu. Trump v polovici apríla rozhodol o pozastavení financovania Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá podľa jeho názoru zlyhala v úlohe koordinátora boja proti nákaze. Práve USA sú pritom najväčším prispievateľom WHO, keď jej zabezpečujú zhruba 15 percent rozpočtu. Ročne to predstavuje asi 400 miliónov dolárov. V máji prezident USA pohrozil, že zatvorenie peňažných kohútikov do WHO môže byť trvalé.
Terčom Trumpových atakov sa v uplynulých rokoch stala aj Svetová obchodná organizácia. Tej prezident vyčíta neférové zaobchádzanie s USA a príliš zhovievavú politiku voči Číne. Trump viackrát pohrozil odchodom Spojených štátov z WTO. Pred dvoma týždňami jeho administratíva oznámila, že bude bojovať za „reset“ fungovania obchodnej organizácie. Ten má spočívať najmä v zrušení zastaraných colných praktík a zavedení nových pravidiel.
Počas Trumpovej vlády Američania ukončili, respektíve obmedzili svoju spoluprácu aj s ďalšími organizáciami, spadajúcimi predovšetkým pod OSN. V októbri 2017 oznámili odchod z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) spoločne s Izraelom. Dôvodom mali byť protiizraelské vyjadrenia a kroky tejto inštitúcie. Z rovnakého dôvodu prestali USA v júni 2018 spolupracovať s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a v auguste toho istého roka zastavili financovanie Úradu OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe.
Najväčší prispievatelia do rozpočtu WHO (finančný rámec 2018/2019, v miliónoch USD):
USA 851,6
Veľká Británia 463,4
Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov 455,3
Aliancia Gavi 388,7
Nemecko 358,8
UNOCHA 258,7
Japonsko 233,9
Európska komisia 213,3
Rotary International 168
Národný filantropický trust 115,9
Zdroj: WHO