2. Prečo k vyhroteniu napätia došlo?

Kritici obviňujú Módího z priveľkého nacionalizmu. Premiér zase sľubuje, že z Indie spraví skutočnú ekonomickú aj vojenskú veľmoc. Za tú sa však považuje aj Čína, ktorá sa za posledné roky dostala do sporu o rôzne územia, predovšetkým neobývané ostrovy, aj s Južnou Kóreou či Japonskom.
K upokojeniu vzťahov neprispela ani kríza týkajúca sa nákazy koronovírusom, ktorá Čínu a Indiu citeľne zasiahla. „Aj keď obe krajiny spolu súperia o rolu regionálnej veľmoci, v tomto konkrétnom prípade ide skôr o zastrašovanie jednej strany druhou, aby nevyužila v dobe po koronavírusovej kríze vojenské manévre na spornej hranici k posilneniu svojho postavenia. Je to tiež testovanie protivníka,“ doplnila Karásková.

Peking sa podľa nej snaží eskalovať napätie nielen na hraniciach s Indiou, ale aj v Taiwanskom prielive či v Juhočínskom a Východočínskom mori. „Tu však skôr ide o opakovanie situácie než o eskaláciu nad rámec toho, čo Čína bežne robí. Dá sa to chápať aj ako snaha čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga (na snímke s Naréndrom Módím) odvrátiť domácu pozornosť od zlyhania na začiatku riešenia koronavírusovej pandémie v Číne a signál domácemu i medzinárodnému publiku.“

Najčítanejšie témy