4. S kým má najväčší konflikt Irán?

Snímka: TASR/Vahid Salemi

Islamská republika je už viac ako štyri desaťročia na nože so Spojenými štátmi. Vzájomné nepriateľstvo, ktoré sa pred pár dňami vyhrotilo do hrozby reálneho konfliktu, sa začalo koncom 70. rokov minulého storočia. Vtedy v Iráne vypukla islamská revolúcia, ktorá viedla k zvrhnutiu prozápadného šáha Mohammada Rezá Páhlavího a rukojemníckej dráme na ambasáde Spojených štátov. Krajina, ktorá predtým patrila medzi najotvorenejšie v rámci moslimského sveta, zaviedla prísne islamské pravidlá. Faktickú moc tu v rukách drží duchovný vodca ajatolláh, ktorý rozhoduje prakticky o všetkých dôležitých veciach v politických, ekonomických i náboženských otázkach. V posledných rokoch sa konflikt Iránu so Západom vyostril v dôsledku snahy Teheránu o vyvinutie jadrovej bomby, čo viedlo k zavedeniu ostrých západných sankcií proti Iránu.

Vzájomný spor tohto roku vyvrcholil zabitím veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního, ktoré nariadil priamo americký prezident Donald Trump. Irán zareagoval raketovými útokmi na dve základne využívané americkými silami v Iraku. „Irán však ešte pred touto akciou varoval iracké úrady, že chystá tento krok. Cieľom nebolo nikoho zabiť, ale ukázať, že je v silách Iránu zasadiť odvetný úder,“ uviedol pre HN Davoud Rezaei, reprezentant iránskeho veľvyslanectva vo Viedni poverený záležitosťami Slovenskej republiky.
Irán však v regióne nemá problém iba s Američanmi. Jeho predstavitelia v minulosti viackrát sľubovali vymazanie Izraela z mapy a dobytie Jeruzalema, svätého miesta všetkých moslimov. Práve spomínané iránske revolučné gardy podporujú libanonské šiitské jednotky Hizballáhu, ktoré v uplynulých rokoch pravidelne podnikali raketové útoky na Izrael.
Teherán má pritom spory aj s vládami moslimských krajín s väčšinovým sunnitským obyvateľstvom, ako je Saudská Arábia či Spojené arabské emiráty. Aktivity revolučných gárd siahajú k podpore šiitov v Iraku, Sýrii aj ďalších krajinách.

Najčítanejšie témy