6. Expert na Rusko: Prezident Putin sa vplyvným oligarchom vymkol spod kontroly

Snímka: Reuters

Kde vidíte dôvody, že si pred 20 rokmi ruský prezident Boris Jeľcin vybral za premiéra a neskôr i svojho nástupcu práve Vladimira Putina? Bolo to jeho osobné rozhodnutie, alebo ho k tomu dotlačili sily v pozadí?

Myslím si, že to bola kombinácia viacerých faktorov. Putin mal pomerne zaujímavú kariérnu cestu. Nahor ho pretláčal vtedajší starosta Petrohradu Anatolij Sobčak, ktorý nad ním držal ochrannú ruku. Bol jeho mentorom a poskytoval mu politické krytie, zatiaľ čo Putin ako človek so silným postavením vo Federálnej bezpečnostnej službe, z ktorej pochádzal, kryl Sobčaka z bezpečnostnej stránky. Vo chvíli, keď Sobčak v júni 1996 odišiel z funkcie starostu Petrohradu, oslabila sa aj pozícia Putina. Vtedy to s ním vyzeralo skutočne veľmi zle. Dokonca sa zdalo, že jeho politická hviezda úplne vyhasne, keďže síce mal dominantné postavenie v Petrohrade, ale nie na centrálnej úrovni v Moskve.

Ako sa Putinovi podarilo vrátiť sa späť do hry?

Prestal sa zameriavať na Petrohrad a začal si nanovo budovať kontakty, tentoraz však už priamo v Moskve. Postupne sa vypracoval nahor a v inkriminovanom roku 1999 bol už opäť v širšom kruhu kandidátov na prevzatie moci. Rozhodne to však pre neho nebola jednoduchá cesta. Putin nebol jednotlivou postavou v hre o politickú moc a už vôbec nie jediným kandidátom na post premiéra a neskôr i prezidenta. Som presvedčený o tom, že veľkú úlohu na jeho ceste k moci zohrala aj šťastena. Dostať sa k nej a hlavne udržať sa pri nej sa mu podarilo v podstate zhodou okolností.

Máte pocit, že ho ostatní konkurenti podcenili?

Niektorí analytici v tejto súvislosti pripomínajú slová bývalého vicepremiéra Borisa Nemcova neskôr zavraždeného práve pod oknami Federálnej bezpečnostnej služby, ktorú Putin riadil od júla 1998 do augusta 1999. Nemcov sa mal vyjadriť v tom zmysle, že Vladimir Putin je človek, ktorý prišiel a zase aj odíde. Nemcov neveril, že Putin zostane pri moci príliš dlho a stane sa z neho kľúčová postava, ktorá výrazne zmení Rusko. Vlastne tomu zo začiatku neveril prakticky nikto.

Prečo?

Pretože keď sa dostal na absolútny vrchol, v ruskej spoločnosti ho až na pár jednotlivcov nepoznal vôbec nikto. Nepatril medzi viditeľné postavy politickej scény. Ani v rámci širšieho vedenia nebol žiadnym veľkým matadorom. Svoj okruh elít si počas svojho prvého prezidentského obdobia ešte len budoval. Táto éra bola spätá s jeho konfrontáciou so zavedenými kádrami, najmä s oligarchami, ktorí vtedy v politike dominovali. Takže Putin si svoju pozíciu musel skutočne vydobyť.

Oľutoval niekedy Jeľcin či ďalší vplyvní ľudia, že nechali Putina dôjsť až tak ďaleko?

Myslím si, že áno. Po čase sa všetkým oligarchom, ako sú Vladimir Gusinskij či Boris Berezovskij, vymkol spod kontroly. Pripravil ich o moc, postavenie aj peniaze. Takýmto spôsobom sa dostal cez všetkých týchto ľudí nahor. Samozrejme, použil na to všetky svoje kontakty, moc a prostriedky, ktoré získal v obávanej sovietskej tajnej KGB a neskôr aj ruskej Federálnej bezpečnostnej službe.

Splnil Putin počas prvých rokov svojej vlády to, čo od neho Rusi očakávali?

Už jeho prvé funkčné obdobie dávalo tušiť, že situácia na ruskej scéne sa môže v mnohých veciach zásadným spôsobom zlepšiť. Práve 90. roky sa totiž v Rusku spomínajú ako obdobie chaosu, keď nefungovali zákony a oligarchovia mali svoje vlastné armády, ktoré ovládali štát. Jednoducho celé Rusko bolo pod kontrolou týchto štruktúr. Putin takéto nastavenie štátu zmenil.

Ako sa mu to podarilo?

Na úplnom začiatku prišiel s niečím, čomu pracovne hovoril diktátorstvo zákonov. Práve túto myšlienku avizoval v roku 2000 počas prezidentskej kampane ako kľúčovú časť svojej politiky. Vo svojej politike výrazne implementoval rolu štátu, presadil jeho úlohu práve na úkor partikulárnych záujmov. Postupom času sa zbavil spomínaných mafiánskych štruktúr. Takže v tomto smere mnohí ľudia do neho vkladali veľké nádeje. Samozrejme, nielen oni. Jeho vládnutie sa prelína aj so vzťahmi Ruska so Západom a potom po roku 2001 i s bojom proti terorizmu. V tomto ohľade by sme nemali zabudnúť na jeho silné prepojenie s bývalým americkým prezidentom Georgeom W. Bushom.

Putinovi stúpenci tvrdia, že po odchode Jeľcina sa výrazne zlepšil stav ruskej ekonomiky. Majú pravdu, alebo je to všetko trochu inak?

Čo sa týka zvyšovania životnej úrovne v Rusku, Putinovi podstatným spôsobom pomohol rast cien energetických zdrojov, konkrétne ropy a zemného plynu. Ceny ropy vzrástli z 10 až 13 dolárov za barel pred dvoma desaťročiami na sto a neskôr aj viac. S Putinom bolo spojených naozaj veľa vecí. K moci prišiel ako reformátor a človek, ktorý narovná podnikateľské prostredie. Niektorí do neho vkladali nádeje a predstavy, že práve on by mohol byť skutočným demokratom, ktorý Rusko zdemokratizuje a urobí z neho modernú európsku krajinu.

V tom čase boli vzťahy Ruska a Západu oveľa lepšie, než sú dnes. Bush s Putinom sa vzájomne navštevovali vo svojich rezidenciách...

Už na začiatku tohto obdobia, keď sa obaja počas vzájomných návštev osobne zblížili, Bush vyhlásil, že sa pozrel Putinovi do očí a uvidel jeho dušu. Vyzeralo to tak, akoby obaja spirituálne súzneli. Práve Putin sa po 11. septembri 2001 stal Bushovým dôležitým spojencom v boji proti terorizmu. Prirodzene, všetko sa to prelínalo s pokračujúcou vojnou v Čečensku. Tam sa ruský režim snažil prezentovať, že bojuje proti terorizmu, hoci spektrum toho problému bolo oveľa širšie.

V čom vidíte hlavný dôvod neskoršieho prudkého ochladnutia vzťahov medzi Západom a Moskvou? Je za tým len ruská anexia Krymu, alebo sa vzťahy začali zhoršovať ešte predtým?

Prvé ochladenie prišlo oveľa skôr. Vyvolala ho široká invázia západných krajín pod vedením Spojených štátov do Iraku. Práve tam sa obidve strany utvrdili v tom, že skrátka majú rozdielne záujmy. Od tohto momentu Rusko a Západ viedli spolu konfrontáciu, či už v širšej alebo užšej forme. Nádeje, že pôjde len o krátku fázu zdržania v rozvoji vzájomných vzťahov, sa v budúcich rokoch nepotvrdili.

Ktoré ďalšie udalosti zasadili ranu vzťahom Ruska a Západu?

Samozrejme, nesmieme zabúdať na vojnu v Gruzínsku v roku 2008. No a fundamentálnym problémom sa napokon stala v roku 2014 Ukrajina, keď došlo k anexii polostrova Krym. Vzťahy medzi Západom a Ruskom sa potom úplne zrútili. Všetky tieto fakty určite zohrali svoju úlohu a prispeli k tomu, že vzťahy medzi Ruskou federáciou a Západom, predovšetkým však Spojenými štátmi, sú dnes na bode mrazu.

Najčítanejšie témy