6. Rozhovor: Zastrašovacie kampane sú neefektívne

Snímka: Pixabay

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň proti drogám a obchodovaniu s nimi, vaša idea, ako vyriešiť problém s drogami, je však iná. V čom?

26. jún je oslavou boja proti drogám, keď sa vlády na celom svete delia o svoje úspechy. Avšak, ako môžeme aj po niekoľkých rokoch vidieť, kriminalizácia, perzekvovanie či zabíjanie ľudí, ktorí užívajú drogy, nás neposunula nikam vpred. Je to pomerne drahá záležitosť, ktorá nás stojí nielen peniaze, ale aj ľudské životy. Preto OZ Odyseus už roky podporuje kampaň Support don´t punish, ktorej cieľom je poukázať na efektívne riešenia drogovej problematiky. Rešpektujú sa pri nich ľudské práva, sú vedecky efektívne a finančne menej náročné ako represia. Hovorím o „harm reduction“ prístupe a programoch.

Čo si pod pojmom „harm reduction“ máme predstaviť?

Programy sa zameriavajú na znižovanie zdravotných, sociálnych či ekonomických škôd, ktoré môže užívanie drog na človeka mať. Je to veľmi pragmatický prístup, ktorý hlavne chráni verejné zdravie. Pod tieto programy patrí napríklad výmena injekčných striekačiek.

Snímka: Dominika Jašeková

Na Slovensku je v súčasnosti pomerne silná kampaň proti drogám, na čo vyčlenil peniaze aj štát. Témy sa pravidelne uverejňujú v médiách či v hudobnej produkcii. Myslíte si, že je to dostatočné?

Podľa mnohých vedeckých výskumov sú práve takéto zastrašovacie kampane neefektívne, čo sa týka drogovej prevencie, takže tu nemôžeme hovoriť o efektívnom využití verejných zdrojov. Výskumy tiež hovoria, že práve tieto kampane môžu u mladých ľudí vyvolať efekt, že tú drogu budú chcieť skúsiť. Drogová prevencia a kampane by preto mali byť zamerané na podávanie pravdivých informácií o drogách, aby mladí ľudia, ktorí sa stretnú s návykovými látkami, vedeli robiť informované rozhodnutia.

Takže mladí podľa vás v tejto oblasti dostatočne informovaní nie sú.

Jedným z našich programov je aj preventívny program Sex/Drogy, v rámci ktorého pôsobíme v rekreačnom prostredí mladých ľudí, čo sú kluby alebo festivaly. Tam sa s ľuďmi rozprávame o drogách, minimalizácii rizík a aj o bezpečnejšom sexe. Zakaždým ma udivuje, keď počúvam, že mladí ľudia síce experimentujú s drogami, ale chýbajú im o nich akékoľvek informácie. Táto nevedomosť prináša zo sebou veľa rizík. Napríklad nevedia, čo robiť pri predávkovaní, aké účinky od drogy čakať a podobne.

Ste tiež dlhoročným členom organizácie Drugreporter, v rámci čoho ste tiež vlani porovnávali stav týchto služieb u nás s Českom. Čo ste zistili?

Česi sú na tom oveľa lepšie, čo sa týka drogovej politiky a aj podpory „harm reduction“ programov. K injekčnému užívaniu drog pristupujú zodpovedne, a preto aj tieto programy nájdeme skoro v každom väčšom českom meste. Aj vďaka tomu si Česi trvalo udržiavajú nízke rozšírenie HIV v populácii.

Vo svetovom meradle sú až odstrašujúcim príkladom Filipíny. V úrade je prezident Rodrigo Duterte, ktorý svoju vojnu proti drogám zameral na masové zabíjanie.

OZ Odyseus jednoznačne odsudzuje prístup k riešeniu drogovej problematiky vo Filipínach. Problém s drogami je problémom hlavne sociálnym a zdravotným, a tak by sa k nemu malo aj pristupovať. Zabíjanie alebo umiestňovanie tých, ktorí užívajú drogy, do väzenia, nie je efektívnym a ani eticky adekvátnym riešením.

Čo to môže spôsobiť?

Kriminalizácia a trestanie užívateľov drog vedie iba k prehlbovaniu sociálnej exklúzie či odtlačovaniu týchto ľudí na okraj spoločnosti. To má za následok zhoršenie prístupu k zdravotnej a sociálnej pomoci až úplnú absenciu niektorých služieb, čím sa môže zvýšiť kriminalita, ale aj zastúpenie infekčných ochorení v populácii.

Čo by podľa vás vedelo situácii najviac pomôcť, aké opatrenia?

Určite rozvoj „harm reduction“ prístupu a jeho programov. Je načase, aby vlády začali realizovať vedecky podložené a efektívne opatrenia. Len si predstavte mladého človeka, ktorý užíva drogy, polícia ho chytí s jeho dávkou a ide do väzenia. Aké možnosti mu väzenie môže ponúknuť? Aké možnosti na zamestnanie bude mať po tom, ako vyjde na slobodu? Nebolo by lepšie riešiť tento problém sociálnou prácou alebo liečením?

Z ktorej by sme si my v drogovej politike mali brať príklad?

Dobrým príkladom je Portugalsko. V osemdesiatych rokoch malo veľký problém s drogami, rovnako ako mali aj veľmi vysokú prevalenciu HIV v populácii. Práve zavedením „harm reduction“ politík a programov a neskoršou dekriminalizáciou drog sa im tento problém podarilo zvládnuť. Dnes je prevalencia HIV v populácii v porovnaní s inými krajinami západnej Európy nízka. Počet užívateľov a užívateliek sa im napriek takémuto kroku nezvýšil, naopak, znížila sa viditeľne kriminalita.

Najčítanejšie témy