1. Farage verzus konzervatívci

Snímka: Reuters

„Nikdy predtým nebola strana stará iba šesť týždňov a vyhrala celoštátne voľby. Píše sa história. Toto je len začiatok.“ To bola reakcia Nigela Faragea po zverejnení výsledkov eurovolieb. Jeho Strana brexitu v nich získala vyše 30 percent hlasov a stala sa najúspešnejšou v deviatich regiónoch.

V Európskom parlamente jej tak prislúcha 29 miest. Za sebou tak nechala liberálnych demokratov, labouristov, Stranu zelených aj konzervatívcov.

Po odstúpení premiérky Theresy Mayovej to je v poslednom čase pre konzervatívcov druhá veľká porážka. Ich tohtoročný výsledok bol dokonca najhorší od roku 1830. Dôvodov nízkych čísel je viacero. Mayovej sa trikrát nepodarilo dosiahnuť plán brexitu a dlhodobo tiež bojovala so slabou podporou svojej strany, ktorá ju vlani chcela aj odvolať.

Antibrexitovské strany získali spolu okolo 40 percent hlasov. Podľa líderky liberálnych demokratov Jo Swinsonovej to má dodať nádej všetkým, ktorí chcú zastaviť brexit. Výhrou sa nemohli pochváliť ani labouristi, druhý najsilnejší tábor.

Stranu viacerí analytici kritizovali za nejasný postoj k brexitu, kvôli čomu nepritiahla dostatočný počet ľudí ani z táborov za, ani proti odchodu z Únie, na aké je súčasná britská spoločnosť teraz rozdelená.

Zaujímavé však je, že úspech nezaznamenala strana UKIP ani Zmena Veľkej Británie. UKIP pritom rezonovala hlavne v období referenda o brexite v roku 2016, ktorého bola jedným z hlavných iniciátorov. Na jej čele bol vtedy práve Farage, ktorý však po výsledkoch referenda odstúpil.

Ako dôvod vtedy uviedol, že svoj politický cieľ zabezpečiť hlasovanie o odchode Británie z Európskej únie už dosiahol. A preferencie UKIP začali klesať aj po tom, čo „koketovala“ s krajnou pravicou.

Najčítanejšie témy