9. Ako mladý Ukrajinec vymenil guľomet za pizzériu

Snímka: TEDx Kyiv

Krátko po skončení školy sa zamestnal ako kuchár a pracoval v kuchyni. Do jeho sľubne sa rozvíjajúcej kariéry v gastronomickom odvetví však na jar 2014 neľútostne zasiahla vojna. „Narukoval som do ukrajinskej armády a odišiel som na Donbas bojovať proti povstalcom. Bolo mojou povinnosťou brániť pred nimi Ukrajinu,“ spomína Leonid Ostaľcev, zakladateľ a šéf kyjevskej siete pizzérií a kaviarní Veterano Group.

Guľomet vymenil za varešku
Leonid bol jedným z tisícok ukrajinských vojakov, ktorí sa po ukončení ostrých bojov s proruskými povstalcami vrátil z východu Ukrajiny späť do Kyjeva a snažil sa opäť začleniť do každodenného civilného života. Lenže to nebolo vôbec jednoduché. Nik ich nechcel zamestnať, mnohí trpeli nočnými morami a museli vyhľadať pomoc psychológa. Väčšina veteránov bola odkázaná na pomoc štátu. Tá však dosahovala minimálne sumy, z ktorých sa nedalo vyžiť. Niektorí vojaci sa preto rozhodli zobrať šťastie do svojich rúk a skúsiť začať podnikať. Otvorili si malé predajne, opravovne áut alebo reštaurácie či bary.
Medzi tými, čo rozbehli vlastné podnikanie, bol aj Leonid. Guľomet, s ktorým bojoval na východoukrajinskom fronte, obrazne vymenil za varešku. „Mal som vo vrecku 50 dolárov, ďalších sto mi požičal kamarát z Ameriky. S jedným spolubojovníkom sme si otvorili pizzeriu. V podstate som sa vrátil k svojmu pôvodnému odboru,“ vysvetľuje pre HN Ostaľcev, ktorého otec bol dôstojníkom ukrajinskej armády.

Prvý podnik pod názvom Veterano Pizza sa nachádzal na okraji Kyjeva. Po krátkom čase sa presťahoval do absolútneho centra ukrajinskej metropoly. V súčasnosti ústrednú prevádzku nájdete uprostred Sofijivskej ulice, ktorá spája ikonické Námestie nezávislosti, známe tiež ako Majdan, s Chrámom svätej Sofie, jedným z najposvätnejších stánkov ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.
Obchodný partner sa onedlho oddelil a na celý biznis zostal Leonid sám. Z frontu bol však zvyknutý nevzdávať sa a bojovať. Postupne sa k jeho tímu pripájali ďalší veteráni. Dávni priatelia z jeho pluku, ale i úplne neznámi chlapi.

Expanzia skupiny
Dnes pre sieť Veterano Group pracuje viac ako 100 ľudí, z toho 53 bývalých vojakov. Všetkých spája jedno – snažia sa adaptovať do spoločnosti a zabudnúť na hrôzostrašné chvíle vojny. Projekt za takmer tri roky existencie narástol z jednej na päť pizzerií. Súčasťou siete, ktorá funguje na základe franšízy, je aj 14 kaviarní a cukrární, ako i osem ďalších veteránskych projektov.
To, že centrálna pizzeria je tematicky zameraná na vojnu na Donbase, zbadáte hneď po vstupe. Stene pri bare dominuje maketa americkej automatickej pušky v pôvodnej veľkosti. Okrem nej sú všetky artefakty na stenách či stoloch originálmi – vojenské vyznamenania, maskáče, bojové prápory, mapy či fotografie padlých kamarátov-vojakov. Na stoloch pod sklom sú stovky nábojníc, v podniku uvidíte aj granát. Prirodzene, bez výbušniny. Suveníry postupne pribúdajú – nosia ich sem samotní veteráni ako výraz vďaky za to, že im niekto pomohol v ťažkých chvíľach.
Ostaľcev s druhmi v zbrani vo svojom podniku často spomína na vojnu. Navštívili ho tu reportéri z celého sveta, ktorým rozpovedal svoj nevšedný príbeh. Článok o ňom ste si mohli prečítať napríklad v prestížnom denníku New York Times. „Najtvrdšie boje sme zažili od júna do septembra 2014. Len z môjho okolia zahynulo 49 ľudí,“ spomína Leonid. Ukazuje pritom na zažltnutú mapu Donbasu – Konstantinovka, Artemivsk či ďalšie mestá a dediny v Doneckej a Luhanskej oblasti, kde bojoval jeho pluk.

Vytetované kríže za mŕtvych druhov
Za každého z najbližších spolubojovníkov, ktorí vo vojne zahynuli, si na svoje telo nechal vytetovať jeden kríž. „Cez hranice vtedy na Ukrajinu prešli štyri skupiny ruskej armády. Videl som, ako zabili ľudí z môjho pluku. Ak by neprišli Rusi, vojnu sme mohli ukončiť už v júli 2014.“
Teraz sa snaží viac myslieť na budúcnosť a biznis, než na krutú minulosť. Momentálne sa už skupina dostala do zisku. Ten však nebol samozrejmosťou. Od vlády nedostal Leonid takmer nič. Od štátu si nič ani nepýta. Do tohto biznisu podľa vlastných slov nevstúpil primárne kvôli tomu, aby na ňom zarobil. Jeho cieľom je pomôcť veteránom.
Tí aj preto mali spočiatku v jeho podniku pizzu zadarmo. Dnes firma poskytuje všetkým bývalým vojakom, dobrovoľníkom či účastníkom protiteroristických operácií na vybrané druhy pizze zľavu 50 percent. Žiadny preukaz, ktorý by im dosvedčoval vojenskú minulosť, od nich nepýta. Mnohí ho ani nemajú. V podniku platí to, čo vo vojne – dôležitá je vzájomná dôvera a schopnosť spoľahnúť sa jeden na druhého.

Legionár aj Black Hawk
Firma tiež posiela pizze raneným bojovníkom do vojenských nemocníc. Dosiaľ to boli produkty v celkovej hodnote vyše 16-tisíc eur. Deti vojakov majú tiež možnosť zúčastniť sa za symbolický poplatok v prepočte 1,5 eura na profesionálnom kurze prípravy pizze.
Obľúbený pokrm pôvodom z Talianska pripravujú vo Veterane podľa všetkých ukrajinských pravidiel. Hlavnými ingrediencami sú cibuľa a slanina, ktorými kuchári rozhodne nešetria. V ponukovom lístku nájdete originálne názvy pokrmov i nápojov. Medzi drinkami sú napríklad Legionár, Aviatik či Black Hawk, čo je značka amerických bojových helikoptér. K tomu si môžete prečítať o vojenských vrtuľníkoch Sikorski alebo ďalších armádnych produktoch. Takmer všetky zbrane a vojenské zariadenia sú americké či západoeurópske. Je to logické – ruská armáda je tu úhlavný nepriateľ. O slávnom kalašnikovovi tu teda rozhode počuť nebudete.
Napriek tomu v ponuke určite nenájdete názvy jedál, ktoré by si robili žarty z ruských detí či urážali prezidenta Vladimira Putina. „Vtipkujeme vo vojne, ale nie o vojne,“ píše sa v jedálnom lístku, ktorý obsahuje fakty o spoločnosti i podrobnosti z jej histórie.

Rusi majú kľúč od múru
Leonid má dnes 32 rokov a spolu s manželkou sa starajú o malého syna. Voči Rusom ako národu nepociťuje žiadnu nenávisť. „Chodia k nám ľudia mnohých národností. Okrem Ukrajincov aj Američania či Nemci, ale i Slováci ako vy. U nás sa hovorí po ukrajinsky aj rusky, nikoho neodmietame na základe jeho jazyka. Občas prídu ľudia priamo z Ruska, spoznáme ich podľa prízvuku. Nemáme s nimi žiaden problém,“ konštatuje Leonid.
Niekedy sa podľa neho stane aj to, že dôjde návštevník. Uvidí ukrajinské bojové artefakty na stene, otočí sa na päte a odíde preč.
Ostaľcev vie, že po roku 2014 vyrástol na východe Ukrajiny nový múr, ktorý oddeľuje najmä ľudí. A je presvedčený, že kľúč k tomuto múru majú práve Rusi. Jedine oni môžu zariadiť, aby bola táto bariéra medzi západom a východom Ukrajiny zbúraná. „Napomôcť však tomu môže aj nový prezident. Preto bolo veľmi dôležité, aby ľudia chodili voliť a sami rozhodovali o svojej budúcnosti“, uzatvára Leonid.

Najčítanejšie témy