7. Politológ: Ukrajina je s Moldavskom najchudobnejším štátom Európy

Snímka: flickr.com/ Alexxx Malev

O necelé dva týždne sa uskutoční prvé kolo prezidentských volieb na Ukrajine. Koho považujete za hlavného favorita a prečo?

Sú traja kandidáti, ktorých možno považovať za relevantných. Jedným z nich je komik Volodymyr Zelenskyj, ktorý vystupuje za dialóg s Ruskou federáciou a prezentuje sa výlučne v ruskom jazyku. Zdrojom jeho podpory je to, že sa prezentuje ako antiestablišmentová sila. Pritom je však podporovaný oligarchom Ihorom Kolomojským. Ten síce podporoval Majdan a vládu, ktorá sa ujala moci v roku 2014, neskôr sa však dostal s prezidentom Petrom Porošenkom do konfliktu, podobne ako s Juliou Tymošenkovou.

Ako sú na tom ďalší dvaja kandidáti?

Tymošenková ako druhá najpopulárnejšia kandidátka vystupuje tiež ako antiestablišmentová sila, v minulosti však bola súčasťou vládnych štruktúr a zastávala takisto post premiérky. Usiluje sa oslovovať aj národne orientovaných voličov, aj proruských. Ďalší kandidát Porošenko je síce kritizovaný za zhoršenie životnej úrovne a vysokú mieru korupcie, argumentuje však úspechmi v zahraničnej politike. Napríklad získaním bezvízového styku s Európskou úniou pre držiteľov biometrických pasov, podpísaním asociačnej dohody s EÚ i dosiahnutím autokefálie (možnosť o sebe samostatne rozhodovať, pozn. red.) pre Pravoslávnu cirkev Ukrajiny.

Ktoré ďalšie veci môžu nahrávať súčasnému prezidentovi Porošenkovi?

V jeho prospech môže hrať aj využitie takzvaného adminresursu, teda administratívnych nástrojov. Porošenko sa orientuje na vojnovú a protiruskú rétoriku, ktorá však už nemá taký efekt, ako mala v roku 2014. Porošenko má však aj veľmi vysoký negatívny rating. Približne 50 percent voličov tvrdí, že by ho nikdy nevolilo.

Na aké problémy sa dnes najviac sťažujú bežní obyvatelia Ukrajiny?

Sú to najmä sociálne problémy, chudoba, ale aj vysoká úroveň korupcie. Ukrajina je stále, spolu s Moldavskom, najchudobnejšou krajinou Európy. Veľmi brutálne na ňu dopadla transformačná kríza po rozpade Sovietskeho zväzu, ktorá v rokoch 1990 až 1999 znamenala prepad HDP o 50 percent. Tento prepad sa podarilo zvrátiť až po roku 2000 a rast pretrval do roku 2004. Nový prepad znamenala globálna kríza v roku 2008 o 15 percent, v niektorých odvetviach, napríklad v baníctve a v metalurgii, aj o 30 percent.

Darilo sa v aktuálnej dekáde ukrajinskej ekonomike lepšie?

Necelý štvorpercentný rast dosiahla v roku 2011. Už v roku 2012 bol však rast znova nepatrný. Od roku 2013, teda ešte pred Majdanom, začala ukrajinská ekonomika klesať. V roku 2014, aj v dôsledku obchodnej i reálnej vojny s Ruskom, dosiahol pokles HDP takmer 10 percent. V rokoch 2015 až 2018 možno hovoriť o miernom raste, približne o dve až tri percentá ročne, čo však nekompenzuje predchádzajúci pokles. Spoločnosť je traumatizovaná neustálymi krízami. To je dôvod rastúceho vysťahovalectva. Preto tieto frustrácie nedokáže kompenzovať ani nepatrný rast za posledné dva-tri roky.

Trpí ekonomika Ukrajiny na následky vojny s proruskými povstalcami?

Určite. Donbas patril medzi ekonomicky najvýkonnejšie regióny Ukrajiny, aj keď miestni oligarchovia boli rozličným spôsobom zvýhodňovaní, napríklad daňami alebo dopravnými tarifami. Vojna spôsobila drastické škrty v štátnom rozpočte. Množstvo občanov cestuje za prácou do zahraničia. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny odhaduje, že legálne za hranicami pracuje približne päť miliónov ukrajinských občanov. Podľa prieskumov Medzinárodnej organizácie pre migráciu z roku 2017 ešte ďalších 10 percent občanov uvažuje o zárobkovej emigrácii do zahraničia.

Môže sa tento jav prejaviť na výkone hospodárstva?

Áno. Dokonca nemožno vylúčiť, že z dôvodu ekonomickej a právnej neistoty, ako i pokračujúcej vojny, ktorej sa veľká časť dospelých mužov usiluje vyhnúť okrem iného aj formou práce alebo štúdia v zahraničí, bude Ukrajina zápasiť s nedostatkom pracovných síl. Týka sa to pritom najmä osôb mladšieho alebo stredného veku. To na dôvažok spôsobuje rast podielu dôchodcov na celkovom počte obyvateľov a výpadok daňových príjmov, z ktorých by štát mohol financovať vlastnú modernizáciu i sociálny systém vrátane dôchodkov.

Sú tu aj nejaké pozitívne stránky?

Na druhej strane len remitencie od Ukrajincov zamestnaných v Poľsku prinášajú na Ukrajinu sumu v hodnote troch až štyroch percent ukrajinského HDP. Sú tu aj ďalšie implikácie. Ruská anexia Krymu a vojna vo východných oblastiach dokázala ukrajinskú spoločnosť integrovať v prvých rokoch po Majdane. Tento faktor však stráca svoju účinnosť, podobne napokon ako aj v Rusku eufória z okupovania a anexie Krymu. Tým skôr, že pre časť establišmentu sa vojna a netransparentné financovanie ozbrojených síl stávajú výhodným zdrojom príjmov.

Podľa posledných prieskumov vyhráva Zelenskyj. Čo by jeho víťazstvo prinieslo Ukrajine? Hrozilo by vyostrenie konfliktu s Ruskom a následné zhoršenie ekonomických problémov?

Predpokladám, že Zelenskyj nevyhrá v prvom kole volieb. Do druhého kola sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostane. Nemusí ho však vyhrať, keďže je pravdepodobná mobilizácia voličov proti nemu. Myslím si však, že Ruská federácia by jeho víťazstvo privítala.

Vládne stále na Ukrajine rozdelená spoločnosť – proeurópska verzus proruská? Zmenilo sa v tomto niečo v porovnaní so situáciou spred piatich rokov?

Myslím si, že význam tohto konfliktu výrazne klesol. Už len z toho dôvodu, že podiel tradične proruského elektorátu sa zmenšil po anexii Krymu zo strany Ruskej federácie, ako aj v dôsledku vojen na Donbase. Tieto kroky prispeli k posilneniu ukrajinského patriotizmu aj vo východných oblastiach Ukrajiny, kde klesla miera ilúzií o možnostiach dobrých susedských vzťahov s Ruskom. Na druhej strane, ani orientácia na Európsku úniu zatiaľ nepriniesla splnenie očakávaní.

Sú Ukrajinci skeptickí voči tomu, že by im v prípade problémov Západ pomohol?

V súčasnosti čoraz viac rastie presvedčenie, že Ukrajina sa musí spoliehať predovšetkým na vlastné sily. To je na jednej strane dobré, pretože bez vlastného pričinenia Ukrajinci nemôžu očakávať zlepšenie politickej a ekonomickej situácie v krajine. Na druhej strane, tieto nálady prispievajú k nárastu vplyvu krajnej nacionalistickej pravice. V krajine sa však formuje špecifický patriotizmus, ktorý prekonáva jazykové rozdiely medzi ukrajinsky hovoriacim severozápadom a rusky hovoriacim juhovýchodom krajiny. Tie pretrvávajú desaťročia od vzniku samostatného štátu.

Najčítanejšie témy