5. Rozhovor: Krízovú situáciu by si Venezuela mala vyriešiť sama

Snímka: Reuters

Venezuela je stále rozdelená medzi dvoch lídrov. Dočkáme sa odstúpenia staronového prezidenta Madura?

Nie som si istý, že by sa jeho pozícia po zrážkach na konci februára nejakým závažným spôsobom zhoršila. Určite to nie je tak, ako hovoril minister zahraničných vecí Mike Pompeo, že Madurove dni sú zrátané. To, že sa Guaidóovi nepodarilo pretlačiť humanitárnu pomoc do Venezuely okrem jedného nákladiaku, je skôr sklamanie. Ľudia od Guaidóa čakali viac. To, že Madura opustilo viac ako 160 vojakov, tiež nie je žiaden zásadný problém, ktorý by ho oslaboval. Armáda je naďalej jeho stálym spojencom. Navyše, uskutočnila sa aj promadurovská demonštrácia.

Má Guaidó potenciál stať sa právoplatným prezidentom?

Odcestoval do Kolumbie, čím porušil zákaz vycestovať, ktorý mu vyhlásil najvyšší súd. Otázkou preto bolo, či sa Guaidó bude môcť vrátiť späť, či mu to Maduro umožní a do akej miery budú schopní tí, ktorí zostanú na území Venezuely, pokračovať v tom, čo začal. To, že bol v Kolumbii, mu dávalo väčšiu možnosť komunikovať s politikmi a predstaviteľmi štátu, ktorí jeho vládu podporujú.

Pozrite si celý rozhovor v HNtelevízii.

Kto je okrem armády ešte na strane Madura?

Súčasného prezidenta podporujú ľudia, ktorí veria jeho systému socializmu vo Venezuele, ktorý začal ešte Hugo Chávez. Sú to skupiny takzvaných colektivos. Patria k nim tiež tí, ktorí nemajú radi Spojené štáty. Sú proti ich intervenčnej politike, ktorú realizovali vo vzťahu k Južnej Amerike. Aj ľudia, ktorí s režimom koexistovali a mali z toho nejaké výhody.

Krajina je teraz v žalostnom stave, Maduro však ostro vystupuje proti humanitárnej pomoci. Prečo?

Maduro by povolenie akejkoľvek humanitárnej pomoci chápal ako podrývanie vlastnej autority a snahu podkopať jeho vládu.

Aká reálna je vojenská intervencia?

Spojené štáty ju viackrát spomenuli a vyzval na ňu aj Guaidó. Je to však veľmi nebezpečná záležitosť, ktorá môže viesť až k občianskej vojne vo Venezuele. Nielen preto, že Venezuelčania sú sami v tejto otázke rozdelení, ale viaceré krajiny sú stále proti uznaniu Guaidóa. Bol by to ten najhorší scenár, ku ktorému by mohlo dôjsť. Mohlo by to dopadnúť veľmi zle. Vojna by priniesla len obete na životoch a ešte viac rozvrátila túto krajinu.

Spojené štáty však stále stupňujú svoj tlak aj vo forme sankcií. Čo by muselo nastať, aby k vojenskému zásahu pristúpili?

Muselo by prísť k použitiu sily zo strany Madura. Ten, myslím si, je dostatočne bystrý v tom, aby podporu armády nemusel projektovať v nejakom ozbrojenom konflikte. Celé sa to môže potom vymknúť z rúk a prerásť do ešte väčšieho násilia. Podobné demonštrácie boli vo Venezuele aj v roku 2017 a vyústili do asi stovky obetí na oboch stranách. Guaidó sa za prezidenta vyhlásil na základe stratégie občianskej neposlušnosti. Aj on sa chce však konfliktu vyhnúť.

Aká je teda cesta k mieru?

Obaja lídri by si mali udržať nervy na uzde a situáciu ďalej neeskalovať, aby nedošlo k nekontrolovateľnému prepuknutiu násilia. Situáciu by si mala Venezuela vyriešiť sama. Snaha dosiahnuť dohodu pomocou nejakých predčasných volieb by bola najlepšia vec.

Najčítanejšie témy