3. Ako sa Venezuela do tejto situácie dostala?

Snímka: Reuters

Správy o nedostatku potravín a liekov sú o to prekvapivejšie, že Venezuela bola kedysi najbohatším štátom Latinskej Ameriky, a to vďaka obrovským zásobám ropy. Tie sú také veľké, že táto krajina kraľuje rebríčku krajín s najväčšími zásobami čierneho zlata a predbehla aj Saudskú Arábiu či USA.

No práve ropa bola jedným z faktorov, ktoré Venezuelu dostali na pokraj zrútenia.

Všetko sa začalo ešte v roku 1999, keď sa k moci dostal Hugo Chávez, ktorý začal budovať socialistický sen. Krajina totiž síce patrila medzi najbohatšie v regióne, no medzi obyvateľstvom vládli veľmi veľké sociálne rozdiely.

Chávez začal vo veľkom budovať školy, aby sa rozšírila gramotnosť, zaviedol bezplatnú lekársku starostlivosť či prideľoval ľuďom zadarmo byty, ako aj potraviny.

Snímka: HN

Okrem iného zriadil sieť štátnych obchodov s regulovanými cenami, kde si ľudia mohli lacno nakúpiť. Chudobným ľuďom tieto opatrenia síce pomohli, no za 15 rokov takto vláda minula takmer 720 miliárd dolárov, ktoré si napožičiavala zo zahraničia.

Systém bol ako-tak udržateľný v období, keď prudko rástli ceny ropy. Chávez totiž okrem iného pristúpil k znárodneniu podnikov v mnohých odvetviach, medzi ktorými boli, samozrejme, aj ropné podniky, vďaka čomu si štát zabezpečil prílev peňazí.

Postupne sa však systém začal rúcať. Na jednej strane prudko klesli ceny ropy a vláda tak čoraz ťažšie financovala populistické projekty, ktoré zaviedla, a k tomu sa pridali problémy s ťažbou.

Venezuela síce mala najväčšie zásoby ropy na svete, no ťažba aj tak začala klesať. So znárodnením ropných podnikov totiž odišiel zahraničný kapitál, ako aj znalosti, a vláda zanedbala údržbu infraštruktúry a nedisponovala potrebnými expertmi.

Ťažba vo Venezuela je veľmi náročná a vyžaduje si pokročilú techniku. Postupne začali z obchodov miznúť potraviny.

Umelo nízke ceny totiž spôsobili to, že už ani zahraničným dodávateľom sa neoplatilo predávať do Venezuely a vnútrozemské poľnohospodárstvo bolo zdecimované, keďže nevedelo konkurovať lacným importom. Ceny začali rásť a v obchodoch s regulovanými cenami bolo čoraz menej potravín.

Ľudia si tak mohli dovoliť čoraz menej a postupne začali chýbať potraviny, a to isté sa stalo aj s liekmi.

A tak sa aj chudobní Venezuelčania, ktorí z populistického režimu profitovali, začali proti Chávezovmu režimu obracať. Podľa neoficiálnych výsledkov prezidentských volieb v roku 2018 vyhrala opozícia, voľby však neprebehli celkom v poriadku a pri moci zostal Chávezov nástupca, Nicolás Maduro. Aby si udržal moc, ostro potláča opozíciu a väčšina jej lídrov je vo väzení.

Najčítanejšie témy