Niektorí odborníci tvrdia, že osud Británie bude odstrašujúcim príkladom pre ostatné krajiny, ktoré by rovnako uvažovali o odchode. Napokon, aj to má byť jedným z dôvodov, prečo sa európski lídri správajú voči Londýnu tak tvrdo a neústupčivo.
„Po tom, čo si všetci uvedomia, aký tragický bol odchod Británie, môže dôjsť k posilneniu jednoty a európskych myšlienok,“ hovorí Křeček.
Podľa neho bude nevyhnutné medzi zostávajúcimi členskými štátmi dohodnúť, ako sa nahradí výpadok príjmov do rozpočtu Európskej únie.
A práve tu hrozí veľké riziko. Dá sa totiž očakávať, že EÚ začne viac podporovať bohaté, ale vysoko zadlžené štáty na juhu Európy.
Menšiu podporu dá chudobnejším, ale lepšie hospodáriacim krajinám na východe kontinentu.
A práve to by mohlo vyvolať nárast euroskepticizmu napríklad medzi obyvateľmi Vyšehradskej štvorky.
Existuje však určitá šanca, že sa brexit odloží, prípadne by k nemu vôbec nemuselo prísť.
Boris Johnson mal cez víkend svojim kolegom naznačiť, že ak by sa stal nástupcom Mayovej na premiérskom kresle, posunul by termín odchodu z Únie o pol roka.
Čoraz hlasnejšie sa tiež ozývajú hlasy vyzývajúce na nové referendum v nádeji, že Briti sa vyslovia za zotrvanie v európskom bloku.