2. Prečo sú výsledky prekvapivé?

Snímka: Reuters

V kritický rok 2015 požiadalo v 9,5 miliónovom Švédsku o azyl 163-tisíc ľudí.

Išlo o najvyšší počet v Európe v prepočte na obyvateľa. Löftvenova vláda preto následne prišla so sprísnením azylových podmienok, a tak spomalila prúd utečencov. V švédskej spoločnosti však stále ide o citlivú tému.

Migranti, ktorí žijú na predmestiach majú problémy s integráciou, bojujú s chudobou, často sa u nich objavujú výtržnosti a kriminalita.

Práve od týchto problémov sa v svojej politike odrazili Švédski demokrati.

Strana vznikla v roku 1988. Zaujímavosťou je, že k ich zakladajúcim členom patria ľudia, ktorí otvorene podporovali ideológiu nacistického Nemecka.

Základy má v švédskom fašizme. Počas 90. rokov išlo hlavne o hnutie bielych nacionalistov, neskôr začala strana od toho upúšťať a v súčasnosti odmieta ako fašizmus, tak i nacizmus.

So súčasným lídrom Åkessonom, ktorý je na čele od roku 2005, strana síce svoju rétoriku trochu zmiernila, naďalej však tvrdo vystupuje proti príchodu migrantov do Švédska.

Do parlamentu sa nacionalisti prvýkrát dostali v roku 2010.

Predvolebné prieskumy predpovedali, že získajú pätinu všetkých hlasov. Zisk vyše 17 percent je však stále úspech, v posledných voľbách za nich hlasovalo 13 percent voličov.

Ostatné strany v parlamente s nimi dlhodobo odmietajú spoluprácu. 

Najčítanejšie témy