9. Bruselská analytička: Plyn je Putinovou pákou na Európu

Snímka: Reuters

Angela Merkelová a Vladimir Putin v uplynulých mesiacoch niekoľkokrát diskutovali o spoločnom plynovode Nord Stream 2. Práve s ním majú problém USA aj viaceré európske krajiny. Prečo tento projekt dokáže Európu tak rozdeliť?
Máte pravdu v tom, že Európa je kvôli Nord Streamu 2 hlboko rozdelená. A to aj napriek tomu, že Angela Merkelová sa v tejto otázke snaží nájsť kompromis, ktorý by vyhovoval všetkým. Navštívila Vladimira Putina v ruskom Soči, spolu debatovali aj v Nemecku. Podľa mňa však nie je šanca, aby sa našlo také riešenie, s ktorým budú spokojné všetky strany. Aj v rámci samotnej Európskej únie sú názory na túto záležitosť veľmi rôznorodé. Nemecko je najväčšia a najvplyvnejšia ekonomika EÚ a viaceré krajiny mu vyčítajú, že sa rozhoduje len na základe toho, čo je v jeho vlastnom záujme. Toto je presne ten prípad.

Môže to podľa vás ešte viac vyhrotiť vzťahy medzi jednotlivými členmi Únie?
Rozhodne áno. Ostatné krajiny v Európe vidia, že Merkelová a jej vláda idú podľa politiky – Nemecko na prvom mieste. Nemeckí politici vždy uprednostňovali Rusko. Nadväzovali s ním ekonomické vzťahy, a to aj za situácie, že na Rusko boli uvalené sankcie. Presne to je aj prípad plynovodu Nord Stream 2, na ktorý sú v Európe rozdielne pohľady. Niektorí tento projekt kritizujú, ďalší, naopak, obhajujú. Napokon, aj poslanci Európskeho parlamentu podporili návrh pravidiel vnútorného energetického trhu, ktorými by sa regulovali aj podmorské plynovody. Avšak je tu aj tretí hráč, ktorým sú Spojené štáty vedené administratívou prezidenta Donalda Trumpa.

Práve šéf Bieleho domu na Nord Stream 2 neustále útočí. Prečo mu tento projekt tak veľmi prekáža?
Áno, pre neho to je skutočne neprijateľná vec. Vždy dáva veľmi jasne najavo nesúhlas s Nord Streamom 2, aj počas samitu Severoatlantickej aliancie. A prečo mu tak prekáža? Trumpova administratíva presadzuje americký skvapalnený zemný plyn. Ak sa Nord Stream 2 stane realitou a bude dodávať viac ruského plynu Nemecku či ďalším európskym krajinám, Američania s tým budú mať problém. Je pravda, že spoliehať sa z dlhodobej perspektívy na Ukrajinu, cez ktorú prechádzajú doterajšie hlavné tranzitné trasy plynovodov, nie je šťastné riešenie. Avšak Nord Stream 2 skutočne vytvára v Európe viac napätia. Navyše, namiesto diverzifikovania dodávok a zníženia energetickej závislosti od Rusov, o ktoré sa EÚ snaží, vytvorí nový plynovod ešte väčšiu závislosť od ruského plynu.

Američania tiež tvrdia, že Rusi pomocou Nord Streamu zvýšia svoj vplyv na energetické rozhodnutia Európy...
Ja som vždy podporovala rôznorodosť dodávateľov. Nie je dobré, ak má jedna krajina má príliš veľký energetický vplyv. Nakoniec, videli sme to aj v minulosti. Niečo podobné kritizovala i administratíva bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana. V tom čase bola Európa zhruba na 25 až 30 percent energeticky závislá od Sovietskeho zväzu. V predchádzajúcich desaťročiach navyše neboli v hre sankcie. Potom prišiel konflikt na Ukrajine a obsadenie Krymu. Západ a Rusko začali voči sebe zavádzať sankcie a napätie sa ešte vyhrotilo.

Prečo teda Nemci išli do tohto projektu?
Pretože jednoducho potrebujú viac plynu. Nič iné by som za tým nehľadala. Je vlastne úplne logické, že sa Nemci k tomuto projektu pripojili. Rozhodne by som im to nevyčítala. Veď ešte pred zavedením sankcií stopli dve dohody s ruskými spoločnosťami. Ich vzťahy s Rusmi sú skrátka veľmi komplexné. Na druhej strane, nie je dobré spoliehať sa iba na jednu krajinu, jedného dodávateľa energií. To nikdy nebolo správnou ekonomickou stratégiou. Vždy je dobré diverzifikovať svojich dodávateľov, ak nechcete, aby držal niekto voči vám v ruke politickú aj ekonomickú páku. Platí to tak o Rusku, ako napríklad aj o Kanade, ktorej prakticky celý export zemného plynu smeruje do Spojených štátov. Aj Američania sa pritom snažia diverzifikovať. Hoci Kanada je im najbližšia krajina, nespoliehajú sa stopercentne na kanadský energetický export.

Američania tiež varujú, že uvalia sankcie na tie spoločnosti, ktoré by sa na projekte Nord Stream 2 priamo podieľali. Považujete to za reálne?
Tieto hrozby skutočne vyvolávajú veľké obavy. Američania v tomto smere často využívajú svoju ekonomickú silu. Avšak zastrašovanie sankciami má zároveň taký účinok, že sa zvyšuje hnev voči Trumpovej administratíve. Ak sa totiž americký prezident vyhráža veľkým spoločnostiam v Európe, podkopáva tým už aj tak slabnúce transatlantické spojenectvo. Môže to mať vážne dosahy nielen na Európsku úniu, ale aj na Severoatlantickú alianciu. A to je skutočne nebezpečná pôda, na ktorú sa Trump púšťa. Mal by byť vo svojej komunikácii oveľa opatrnejší.

Kvôli čomu to Trump robí?
Podľa mňa sa týmto spôsobom usiluje o zvýšenie exportu amerického skvapalneného zemného plynu. Avšak nie je jasné, ktorá krajina v Európskej únii by sa stala víťazom, ak by sa mu Nord Stream 2 skutočne podarilo zastaviť. Možno jedine štáty, ktoré chcú byť úplne diverzifikované a zbaviť sa závislosti od ruského plynu, teda napríklad Litva alebo Poľsko. Isté je, že Trumpova ekonomická hra je v tomto smere veľmi tvrdá. Snaží sa pretlačiť export amerického plynu, ktorý je drahší než ten ruský. Pre čoraz viac Európanov však Američania nie sú spoľahlivými dodávateľmi, už aj kvôli spomínaným vyhrážkam sankciami. Mnohí európski predstavitelia začínajú vnímať Spojené štáty negatívne. Ako príklad môžem uviesť predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý hodil Rusko, Čínu a USA do jedného vreca ako hrozbu. Zákonite sa potom vynára otázka – prečo by si mali Európania zvoliť export plynu zo Spojených štátov, ktoré považujú za hrozbu rovnako ako Rusov?

Podľa niektorých expertov sa Rusi snažia Nord Streamom 2 oslabiť Európsku úniu a urobiť ju viac závislou od jeho plynu. Môže byť práve to jedným z dôvodov, prečo Rusko tento projekt buduje?
Predovšetkým treba zdôrazniť, že tento plynovod chcelo samotné Nemecko. Želal si ho nemecký priemysel. Prirodzene, Rusko hrá túto hru veľmi šikovne. Vie, že pomocou Nord Streamu 2 posilňuje svoju ekonomickú aj politickú páku v Európe.

Mohlo by byť alternatívou výraznejšie zameranie Únie na zelené energie? Pomohli by diverzifikovať zdroje a minimalizovať závislosť od Ruska?
Samozrejme, Európska komisia sa vždy riadila politikou diverzifikovania energetických dodávok. V Európe vidíme veľký záujem o presadzovanie zelených energií. Obzvlášť Nemecko zaznamenáva v tomto smere veľký nárast. Poskytujú sa tam dotácie, zlepšujú sa technológie, znižujú sa náklady na výrobu alternatívnych energií. Takže vývoj je v tomto smere pozitívny. Dokonca aj Čína sa snaží presadzovať myšlienku alternatívnych zdrojov, čo je však z môjho pohľadu skôr jej PR a verejná diplomacia než realita. Každopádne alternatívne energie na pokrytie energetických potrieb a zabezpečenie dodávok nestačia. Dopyt po zemnom plyne je stále veľký. Napríklad aj z toho dôvodu, že Nemecko sa rozhodlo postupne odísť od jadrovej energie. Aj preto dáva jeho účasť na projekte Nord Stream 2, ktorý nepochybne bude veľkým biznisom, určitý zmysel.

Spomínali ste, že projekt plynovodu rozhádal aj európskych politikov. Čím najviac operujú jeho kritici?
Kancelárka Merkelová sa síce pokúša dosiahnuť kompromis, otvorenou však zostáva otázka vzťahu Ruska a Ukrajiny. Navyše, Nord Stream 2 by ešte viac oslabil Ukrajinu, ktorá teraz dostáva na poplatkoch za transport dve miliardy dolárov. Odklonenie trasy plynovodu by ju teda výrazne zasiahol. Slabá Ukrajina pritom nie je dobrá pre Európsku úniu ani pre NATO. Západ potrebuje stabilnú Ukrajinu. Vieme, čo sa stalo po vypuknutí konfliktu na východe Ukrajiny a obsadení Krymu. Do toho prišli diskusie o plynovode či obchodná vojna medzi Úniou a Spojenými štátmi. Všetko sú to dôležité témy, ktoré sa riešia na európskych samitoch. Je to však veľmi ťažké a nie je vôbec isté, či sa podarí nájsť spoločnú reč. Niečo hovorí Donald Tusk, úplne opačný názor má Angela Merkelová a ďalší politici. V skutočnosti je to doslova zlátanina rôznych názorov, čo zase môže vyhovovať Rusom.

Kde vidíte alternatívy Nord Streamu 2 pre Európu?
Možností rozšírenia energetických zdrojov je viacero a jednou z nich by mohol byť napríklad Turkish Stream. Ja si však myslím, že diverzifikácia je vždy kľúčová. Treba chápať Nemcov, že sa chcú cítiť energeticky v bezpečí. Z dlhodobého hľadiska je to dobré aj pre Európsku úniu. Nárast zdrojov nie je len v nemeckom záujme, ale v záujme celej Európy. To je hlavný zmysel celého projektu.

Je pre krajiny ako Slovensko či Bulharsko vôbec možné stať sa úplne nezávislý od ruských zdrojov?
Ja si nemyslím, že je potrebné dosiahnuť úplnú nezávislosť. A súčasná infraštruktúra to ani neumožňuje. Pripomeňme si, že keď sa niektoré štáty stali členskými krajinami Európskej únie, tak boli od ruského plynu závislé na 100 percent. Ja som za to, aby sa diverzifikovalo. Nemali by ste byť na niekoho odkázaní na 100 percent. Obmedziť závislosť je kľúčovou záležitosťou, a to tak politickou, ako aj ekonomickou. Avšak vždy treba uvažovať v reálnych súvislostiach.

Myslíte si, že tieto sankcie medzi EÚ a Ruskom pomohli Európe vybudovať infraštruktúru a znížiť energetickú závislosť od Ruska?
To naozaj neviem. Ale aby som bola úprimná, ani od toho nemám žiadne očakávania. Energetická infraštruktúra je totiž dlhodobá záležitosť a ja si naozaj nemyslím, že by ju mohli zlepšiť práve sankcie. Viem, že najmä krajiny strednej a východnej Európy majú veľmi starú infraštruktúru. Objavili sa snahy o zlepšenie vzájomného prepojenia v rámci Európy. Stále je to však tak trochu fikcia, keďže záujmy jednotlivých krajín sa nie vždy zhodujú.

Kto je Theresa Fallonová
Bruselského Centrum pre ruské, európske a ázijské štúdiá založila pred dvoma rokmi a odvtedy stojí na jeho čele. Má vyše 20-ročné skúsenosti s komentovaním a analýzou aktuálnych otázok týkajúcich sa globálnej energetiky a geopolitiky. Je členkou Rady pre bezpečnostnú spoluprácu v ázijskom Tichomorí a spolupracovníčkou Chicagskej rady pre globálne záležitosti. Jej súčasný výskum je zameraný na vzťahy medzi Európskou úniou, Ruskom a Áziou. Špecializuje sa na energetickú aj námornú bezpečnosť, globálnu správu a čínsku iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta.

Najčítanejšie témy