1. Šéf kurdskej diplomacie: Verím, že Kurdi dostanú vlastný štát

Snímka: Reuters

Vlani v septembri sa konalo referendum o nezávislosti irackého Kurdistanu. Viac ako 92 percent ľudí sa v ňom vyslovilo za samostatný štát. Prečo má myšlienka odtrhnutia od Iraku medzi Kurdmi takú vysokú podporu?
Dôvodov, prečo ľudia hlasovali v referende za odtrhnutie, bolo hneď niekoľko. Ten hlavný však spočíva v zlyhaní partnerstva s Iračanmi. Jednoducho sa s nami v našej vlastnej krajine nezaobchádzalo ako s rovnocennými partnermi. Práva Kurdov neboli zaistené. My sme sa to snažili zmeniť mierovou cestou. Pre ľudí z Kurdistanu sa tak práve referendum stalo spôsobom, ako by mohli uskutočniť svoju vôľu a presvedčenie.

Minister zahraničia Kurdskej regionálnej vlády.
Snímka: Youtube

Čo nasledovalo po tomto prelomovom rozhodnutí?
Samozrejme, referendum bolo iba začiatkom celého procesu. Ľudia v ňom delegovali svojich lídrov, aby vstúpili s Bagdadom do rokovaní o tom, ako vyriešiť súčasnú situáciu. Veľmi sme sa spoliehali na to, že nájdeme riešenie, ktoré sa bude podobať situácii v Československu pred 25 rokmi. Chceli sme dosiahnuť rozchod s Irakom mierovou cestou. Nanešťastie sa zdá, že všetky naše okolnosti sa veľmi odlišujú od tých, za akých vznikal váš štát. Geografia, susedné krajiny a celkové prostredie sú príliš rozdielne. Zodpovední politici z Bagdadu a okolitých krajín, ale aj z medzinárodného spoločenstva nekonali tak, ako si Kurdi želali. Výsledok tohto procesu je taký, že sme nakoniec museli zaplatiť privysokú cenu. Ale naďalej sme si istí, že práva Kurdov musia byť naplnené a garantované.


V čom konkrétne vás Iračania sklamali?
Po páde režimu Saddáma Husajna v roku 2003 a počas nasledujúcich vlád sme boli pevne rozhodnutí stať sa súčasťou federálneho, demokratického a pluralitného Iraku. Chceli sme žiť v krajine, kde budú jednotlivé komunity žiť vedľa seba v mieri. Mali sme záujem o otvorený a reprezentatívny Irak, v ktorom budeme rovnocennými partnermi a s Bagdadom sa budeme deliť o moc. To sa však nestalo. Ak by sme pokračovali rovnakou cestou, opäť by sme sa vrátili k tým istým problémom, aké sme zažívali ešte za Saddáma Husajna. Preto je pre nás dôležité, aby sme sa s Bagdadom pustili do pozitívneho a zmysluplného dialógu a urobili všetko pre to, aby oba národy žili v budúcnosti spokojne vedľa seba.

Ako na výsledok referenda zareagovali Iračania?
Jednoducho ho zamietli. Ale na to nemajú právo. Toto je záležitosť celého národa, pretože ide o jeho budúcnosť. A tú nemôžete ostatným vziať. Takže vôbec nezáleží na tom, čo na referendum hovoria Iračania či iné národy, ako naň zareagovali ich lídri. Faktom zostáva rozhodnutie Kurdov, že nechcú zostať súčasťou Iraku. A ich hlas počuli ľudia na celom svete.

Myslíte si, že ešte existuje šanca na nájdenie spoločnej reči s Bagdadom?
Určite áno. Predovšetkým však musíme medzi sebou vybudovať dôveru a riešiť celú záležitosť takým spôsobom, aby bol dosiahnutý mierový konsenzus.

Takže aká je situácia dnes? Pomohlo toto referendum vašim ambíciám stať sa nezávislými?
Prirodzene, stále veríme, že raz budeme môcť robiť to, čo si želajú naši ľudia. Musíme však zostať na zemi, kde je realita úplne odlišná. Naše okolie je voči nám tvrdé a neprajné. Celá oblasť je nedemokratická. Na ceste za vybudovaním demokracie v regióne Blízkeho východu nás čaká ešte dlhá cesta. V každom prípade si uvedomujeme, že situácia po referende je úplne iná než predtým. Sme radi, že sa začal dialóg medzi nami a Bagdadom a došlo v ňom k určitému pokroku.

Hovoríte, že politická situácia sa zmenila. Upravili ste podľa toho aj vašu politickú stratégiu voči Bagdadu?
Áno. Teraz v máji sme mali voľby do Rady reprezentantov Iraku (jednokomorový iracký parlament, Demokratická strana Kurdistanu vedená kurdským premiérom Nečirvanom Idrisom Barzáním v ňom získala 25 kresiel a so ziskom 7,6 percenta obsadila piate miesto, pozn. red.). Sme presvedčení, že je pre nás dôležité, aby sme boli zapojení do diania v Bagdade a mali silné zastúpenie v parlamente aj vo vláde. Jedine z Bagdadu totiž môžeme ochraňovať práva Kurdov. Veríme, že Iračania tento náš prístup privítajú a budeme môcť nadviazať dobrú spoluprácu na zavádzaní novej ústavy. Pretože na prvom mieste je pre nás práve to, aby sa táto ústava konečne dostala do praxe. Žiaľ, do tejto fázy sme sa ešte nedostali. Nová ústava nielenže nebola zavedená, ale je úplne ignorovaná.

Prečo sa dodnes nepodarilo uviesť ústavu do praxe?
Hlavným dôvodom je fakt, že Bagdad ignoroval princíp partnerstva. Nedodržal naše práva po vyhlásení výsledkov referenda. Pre nás je dôležité, aby sme teraz po voľbách otvorili novú kapitolu s novou dynamikou a zmeneným politickým prostredím v Iraku. Jedine tak sa k sebe navzájom dokážeme priblížiť a spolupracovať na zaistení našej budúcnosti.

Hrozí v prípade ďalšieho ignorovania vašich požiadaviek Bagdadom vypuknutie nového ozbrojeného konfliktu?
V prvom rade chcem zdôrazniť, že sme nikdy v minulosti nechceli a ani v budúcnosti nebudeme chcieť žiadne konfrontácie. Počas vlaňajšieho referenda sme dali veľmi jasne najavo, že všetko chceme dosiahnuť výlučne mierovou cestou a ide nám výlučne o zaistenie našich demokratických práv. Jediné, čo žiadame, je dialóg s Bagdadom. Koniec koncov, ak chceme dosiahnuť stabilitu, mierové spolužitie a riešenie, ktoré uspokojí obe strany, tak musíme navzájom hovoriť. Nemáme žiadny úmysel rozpútať vojnu alebo akúkoľvek ozbrojenú akciu. Dúfame, že táto etapa je definitívne za nami.

Predsa len, ak by Bagdad vaše požiadavky odmietol, existuje medzi irackými Kurdmi radikálne krídlo, ktorá by neváhalo ísť aj do ozbrojeného povstania?
Nie. Ja neverím, že takýto prístup by viedol k akémukoľvek riešeniu. My máme nastavené určité priority. Tou prvou je úplná jednota Kurdov v Iraku. Chceme reprezentovať jednotný front Kurdistanu v Bagdade. Druhou prioritou je zapojenie sa do konštruktívneho dialógu s Bagdadom o aktuálnych témach. Chceme spoločne pracovať na akčnom pláne, akejsi cestovnej mape, ktorá nás dostane do cieľa. A treťou prioritou je stať sa partnermi irackej vlády. Radi by sme sa stali súčasťou štruktúry irackej správy a podieľali sa na hľadaní riešenia problémov. Ich ignorovaním a vyhýbaním sa totiž tieto problémy nielenže zostanú, ale budú dokonca komplikovanejšie. Nakoniec za ne zaplatíme ešte vyššiu cenu.

Kto je váš najdôležitejší partner z vonkajšieho sveta? Máte na svojej strane niekoho skutočne silného?
V období po referende a nešťastných udalostiach zo 16. októbra minulého roku (v tento deň došlo k ozbrojeným zrážkam medzi irackou armádou a Kurdmi, pozn. red.) obyvatelia Kurdistanu zistili, že ich najlepším partnerom a priateľom sú naše hory. Tieto udalosti nám zas a znova pripomenuli, že nemáme žiadnych iných skutočných priateľov. Sme však hrdí na to, že máme mnohých spojencov po celom svete. Ukázalo sa to obzvlášť v ére po referende, keď Bagdad zaviedol primitívne opatrenia namierené proti nám. Zatvoril naše letisko, zaviedol ekonomické sankcie a zakročil proti nám aj ďalšími prostriedkami.

Ktorá krajina vám v tomto období pomohla?
Francúzsko bolo prvým štátom, ktorý pomohol kurdskému regiónu prelomiť vzniknuté diplomatické a politické vákuum. Nasledovalo ho Nemecko aj ďalšie európske krajiny a Spojené štáty. My sa spoliehame sami na seba, ale zároveň je pre nás dôležité nájsť aj partnerov v medzinárodnom spoločenstve, ktorí veria v naše hodnoty a princípy. Pochopiteľne, vieme, že všetci majú svoje vlastné záujmy. Na druhej strane, Kurdistan a jeho obyvatelia, predovšetkým sily kurdských bojovníkov pešmergov, boli ešte nedávno vašimi partnermi a spojencami.

Pravdepodobne máte na mysli boj proti radikálnym islamistom...
Presne tak. Viedli sme tvrdú vojnu proti Islamskému štátu. Každý nám vtedy hovoril, že sme bojovali v mene ich všetkých, celého medzinárodného spoločenstva. Keď sme prijali všetkých utečencov zo Sýrie a vnútorne presídlených ľudí z ostatných častí iraku, každý ďakoval obyvateľom Kurdistanu a jeho regionálnej vláde za politiku otvorených dverí a našu pohostinnosť. V opačnom prípade by títo ľudia prišli do Európy a ďalej za oceán. Stali by sa z nich utečenci a žiadatelia o azyl. My sme tiež zohrali významnú úlohu v poskytovaní ochrany náboženským aj národnostným menšinám. Na irackom území ju nemali zaručenú nikde inde, len v Kurdistane. A čo sa stalo? Keď po tomto všetkom prišlo k okamihu, že Kurdistan potrebuje podporiť jeho záujmy, každý nás nechal napospas osudu. Bolo to skutočne veľmi ťažké a náročné obdobie, ale my dôverujeme sile našich pešmergov, veríme v našich ľudí aj hodnoty. Sme presvedčení, že partnerstvá a priateľstvá, ktoré sme si vytvorili v minulosti, sa nám dnes vyplatia.

Ste sklamaní z toho, že sa vám dnes od spojencov z vojny proti Islamskému štátu nedostáva toľko podpory, koľko by ste očakávali?
Áno, boli sme sklamaní z rozhodnutia našich medzinárodných partnerov. Avšak aj naši partneri boli sklamaní z toho, že sme pristúpili k tomuto kroku. Urobili sme, čo sme urobili. Teraz je referendum za nami a žijeme v novom období. Najdôležitejšia vec, čo dnes môžu naši priatelia urobiť, je podporovať silnú kurdskú regionálnu vládu a dimenziu celého kurdského regiónu. Mali by nám pomáhať politicky aj ekonomicky, pri budovaní inštitúcií a tiež pri zvládaní ťažkostí, s ktorými bojujeme.

S čím máte v súčasnosti najväčšie problémy?
Naďalej máme bezpečnostné problémy v podobe Islamského štátu. Ten u nás stále existuje a vyvoláva medzi ľuďmi obavy. Áno, vojensky sme ho síce porazili, ale jeho ľudia dnes vystupujú ako vzbúrenci, konajú proti štátu a hrozia novými akciami. Ďalej je tu už spomínaná otázka utečencov a vnútorne presídlených osôb. My v Kurdistane máme naďalej zhruba päť miliónov takýchto ľudí. Toto číslo takmer dosahuje stav z vojny. Tento problém teda nie je ani zďaleka za nami. Máme zároveň ekonomické problémy. Takže čelíme mnohým výzvam a boli bysme radi, keby nám s nimi partneri pomohli. Podporovali Kurdistan a pomáhali nám v rámci Iraku uplatňovať si naše ústavné práva.

Udržiavate kontakty s kurdskými menšinami v ďalších štátoch, ako je napríklad Sýria, Turecko či Irán?
Sme v kontakte s Kurdami v týchto krajinách. Plne rešpektujeme, že sú súčasťou iných štátov. Podporujeme však práva Kurdov v každej zo spomínaných krajín. Chceme dosiahnuť s vládami týchto štátov dohodu o ich právach a budúcnosti.

Ak by sa vám podarilo získať nezávislosť, poúsite sa pomôcť Kurdom v týchto krajinách osamostatniť sa a potom vytvoriť jeden veľký nezávislý Kurdistan?
Nie, v tejto otázke máme úplne jasno. Vízia a záväzok našich lídrov sú jednoznačné. Hovoríme o regióne irackého Kurdistanu. Chceme vyriešiť naše problémy s Bagdadom a zaistiť budúcnosť Kurdov v tejto oblasti. Čo sa týka ostatných kurdských území, je na tamojších ľuďoch, aby sa rozhodli, akú budúcnosť, systém či druh zriadenia si v týchto štátoch vyberú. Čo sa týka nás, my rozhodne nezasahujeme do vnútorných záležitostí žiadnej zo susedných krajín. Ale hoci to pre nás nie je žiadna povinnosť, pomáhame miestnym Kurdom. Angažujeme sa v mierových rokovaniach s tamojšími vládami. Dohodu chceme dosiahnuť pomocou dialógu a diplomackých prostriedkov.

Vy osobne veríte, že by sa v nasledujúcich rokoch či desaťročiach mohli Kurdi dočkať vlastného nezávislého štátu?
Máte na mysli irackých Kurdov?

Áno, irackých...
Ja osobne verím, že raz k tomu príde. Isteže, je otázka, kedy. Ide o to, že na ceste k samostatnosti musíme zdolať veľa prekážok. A vzhľadom na rôznorodosť tohto regiónu, ako aj tragickú históriu sa problémy z minulosti musia vyriešiť s otvorenou mysľou, flexibilným a demokratickým spôsobom. Zmena hraníc by nemala byť vnímaná ako tabu. Pokiaľ bude znamenať začiatok stability regiónu a vyústi do mierového spolunažívania, mali by sme byť schopní diskutovať aj o tejto možnosti. Ak sa nám takáto príležitosť naskytne, musíme mať k celej veci odlišný prístup. Nemôžeme sa naďalej pozerať na problémy Blízkeho východu rovnakou optikou, ako pred stovkami rokov.

Sú o potrebe vlastného štátu rovnako presvedčení aj mladí Kurdi?
Položme si otázku – pre koho je otázka identity dôležitá? Pre všetkých. Pre mňa a ľudí v mojom veku, ale aj pre mladšiu generáciu, ktorá nehovorí po arabsky a nevie, čo sa deje v Bagdade. Tieto veci sa jednoducho musia vyriešiť. Identita je veľmi dôležitá pri rozhodovaní o rozpočte a moci, ako aj o vašej vlastnej budúcnosti. Musíte mať skrátka pocit, že ju máte v rukách a rozhodujete o vašom vlastnom osude.

Bude nezávislý iracký Kurdistan vôbec schopný prežiť v susedstve krajín, ktoré majú vlastné kurdské menšiny?
Ako som už spomínal, všetko sa musí vyriešiť prostredníctvom dialógu a vzájomného porozumenia. Keď žijete v tesnom susedstve s ostatnými krajinami, musíte ich presvedčiť, že novej entity sa nikto nemusí obávať. My budeme vždy konať tak, aby sme boli partneri pre mier a ekonomickú integráciu, stabilitu aj prosperitu. A o to ide v prvom rade. Keď dosiahneme takéto porozumenie, bude pre nás ľahké prežiť. Avšak bez porozumenia s Irakom, Tureckom, Iránom či Sýriou to bude veľmi ťažké. A keďže geografická poloha irackého Kurdistanu je taká, aká je, musíme to urobiť s porozumením a mierovou cestou. Nie oháňaním sa hrozbami vojny voči iným.

A prežijete aj z ekonomického hľadiska? Budete sa spoliehať hlavne na zásoby ropy?
Veríme, že všetky naše zdroje a komodity dokážu zohrať úlohu v tom, aby sme sa s ostatnými k sebe navzájom priblížili. Môžu nám pomôcť vybudovať medzi sebou dôveru, a tiež vytvoriť porozumenie. Som presvedčený, že z tejto spolupráce budeme mať všetci navzájom zisk a ťažiť z nej. Môžeme teda slúžiť účelom mieru, stability a prosperity.

Kto je Falah Mustafa Bakir
Rodák z Irbílu je ministrom zahraničných vecí v regionálnej vláde irackého Kurdistanu je od roku 2006. Prešiel viacerými kľúčovými pozíciami vo vládnej Demokratickej strane Kurdistanu. Bol tiež poradcom kurdského premiéra Nečirvana Idrisa Barzáního.

Najčítanejšie témy