3. Čo si o tom myslia obyvatelia?

Snímka: TASR

Voči opatreniam demonštrujú rôzne skupiny Francúzov – pracovníci železníc, študenti, zamestnanci nemocníc, dôchodcovia či pracovníci súdnictva.

K tým najväčším protestom patrili tie železničné, trvali tri mesiace a zasiahli milióny Francúzov cestujúcich denne do práce. A dôvod?

Macron navrhoval otvoriť súťaž na operátora vysokorýchlostných TGV vlakov.

Francúzska národná železničná spoločnosť by však zostala naďalej štátna a opatrenie malo iba pomôcť skrátiť jej dlh.

Nová legislatíva tiež zavádza, aby sa aj štátne podiely firmy ADP, ktorá má pod patronátom parížske letiská či nákladnú dopravu, prešli do súkromného sektora.

Šťastní nie sú ani francúzski zákonodarcovia. Aj keď sa obľube teší 35-hodinový týždenný pracovný čas, pre poslancov to až tak neplatí. Macron je totiž bývalým investičným bankárom, ktorý je zvyknutý pracovať aj 80 hodín týždenne s minimom spánku.

Pre viaceré jeho reformy sú však teraz zákonodarcovia zavalení horami práce, ktorej sa nestíhajú venovať.

Viacerí sa tak sťažujú, že ide viac o kvantitu, než o kvalitu zákonov a legislatíva podľa nich nemôže takto fungovať. Okrem toho, úrad premiéra opustilo za rok už 14 sekretárok a štyria poradcovia.

Čo sa týka protestov, odbory chcú v nich pokračovať aj v lete.

Predmetom kritiky je aj Macronov plán postaviť nový súkromný bazén v prezidentskom prázdninovom rezorte Brégançon na Francúzskej riviére.

Najčítanejšie témy