Taiwan má už viac ako dva roky prezidentku Cchaj Jing-wen z Demokratickej pokrokovej strany, ktorá presadzuje nezávislosť ostrova od Číny. Zmenili sa od jej nástupu do funkcie vzťahy Taiwanu s Čínou?
Prakticky okamžite od chvíle, keď prezidentka Cchaj nastúpila do úradu, začala Čína vyvíjať na Taiwan tlak. A to v mnohých oblastiach – vo vojenskej, v medzinárodnej, ekonomickej aj domácej sfére. Organizovala vojenské cvičenia, vydávala verejné vyhlásenia proti Taiwanu. Tlačí nás do toho, aby sme sa jej podriadili a uznali, že Taiwan je súčasťou Číny.
Môžete byť konkrétnejší, ako sa prejavuje tlak, ktorý na vás Čína vyvíja vo vojenskej oblasti?
Netají sa tým, že jej armáda je pre Taiwan hrozbou. Jej vojenské stíhačky pravidelne prelietavajú okolo nášho ostrova.
Čína permanentne zvyšuje počet letov v bezprostrednej blízkosti Taiwanu, zaznamenávame aj narastajúci počet narušení nášho vzdušného priestoru. A to nielen jednotlivých stíhačiek, ale i celých formácií. Neraz sme boli svedkami, ako nad ostrovom prelietavali formácie 10 až 15 strojov, stíhačiek aj bombardérov. A takýchto akcií je čoraz viac. Stupňuje sa to predovšetkým od 19. kongresu Komunistickej strany Číny, ktorý sa konal minulý rok.
Ako na tieto provokácie reaguje Taiwan?
Samozrejme, my sa zdržiavame akejkoľvek vojenskej reakcie, aby sme napätie ešte viac nevyhrotili. Zároveň si však uvedomujeme, že Čína nás tlačí do odvety. Existujú totiž hranice, ktoré nesmú byť prekročené. Ale ako som povedal, tých akcií zo strany Číny je viacero. Toto, čo som spomínal, je iba ich vojenská časť.
Prejavuje sa tento tlak aj v iných oblastiach?
Samozrejme. Je tu tiež oblasť medzinárodných vzťahov a diplomacie, kde si Čína veľmi tvrdo obhajuje svoju pozíciu. My sme mali záujem na tom, aby sme sa mohli zúčastniť na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji tohto roku. Peking nám to však zamietol. Začal blokovať akékoľvek príležitosti, aby sme boli na tomto zhromaždení či na iných podujatiach. Čína takisto odštartovala diplomatické tlaky na svojich spojencov s cieľom prinútiť ich, aby komplikovali aktivity taiwanských reprezentačných kancelárií v ich krajinách. Dokonca od nich žiadali aj to, aby tieto zastúpenia doslova vyhodili z hlavného mesta či z celej krajiny.
Naznačili ste, že Čína blokuje taiwanské aktivity aj na svojom vlastnom území...
Na domácej scéne začala Čína uplatňovať obmedzenia pre čínskych turistov cestujúcich na Taiwan. Dôsledok je taký, že kým až do predvlaňajška počet čínskych turistov prichádzajúcich na Taiwan každý rok narastal, od roku 2016 sme zaznamenali jeho prudký pokles. A ten naďalej pokračuje. Peking verí, že aj týmto spôsobom zlomí Taiwan po ekonomickej stránke.
Doplácajú na túto politiku taiwanské spoločnosti podnikajúce v kontinentálnej Číne?
Rozhodne áno. Čína vyvíja veľký tlak na taiwanské spoločnosti pôsobiace na jej území. Vyžaduje od nich splnenie podmienok, ktoré predtým boli nemysliteľné. Musia napríklad vyhlásiť, že sú proti nezávislosti Taiwanu. Niektoré spoločnosti sú dokonca nútené podať hlásenie čínskym úradom, ak majú o niektorom svojom zamestnancovi informáciu, že podporuje Demokratickú pokrokovú stranu. Toto je čisto politická kampaň. Pripomína mi to praktiky zo sovietskej éry, keď boli jednotlivci sledovaní na každom kroku. Teraz sa to uplatňuje voči Taiwanu. Takže vzťahy medzi našimi krajinami naozaj nie sú dobré. Vláda Taiwanu sa však stále vyhýba tomu, aby sa Číne pomstila. Je nám síce jasné, že by sme mohli podniknúť protiopatrenia, ale snažíme sa neeskalovať napätie. Aj preto teraz prakticky nijako nereagujeme.
Čína pred pár týždňami priamo priznala, že cieľom jej vojenských cvičení je hroziť Taiwanu. Prečo to Peking vlastne robí, má v pláne reálne na vás zaútočiť?
Čína podľa mňa využíva takzvanú salámovú metódu. Pokúša sa vytvoriť si pôdu pre ďalšie aktivity. Ak jej teraz odoláte, tak to nabudúce skúsi znovu. Tlačí vás presne tam, kde vás chce mať. Presne túto stratégiu Peking momentálne realizuje v Juhočínskom mori.
Môžete uviesť konkrétny príklad týchto aktivít?
Od roku 2012 napríklad začala posielať svoje lode či dokonca celé flotily k niektorým neobývaným ostrovom tvoreným väčšinou pustými skaliskami. Chcela tým demonštrovať, že sem prišla prvá pred ostatnými loďami, má teda na tieto ostrovy nárok. Zároveň odradzuje plavidlá ostatných krajín vrátane rybárskych lodí, aby do tejto oblasti vstúpili. Neskôr si Peking uvedomil, že si jednoduchšie môže robiť na tieto vody nárok, ak v nich postaví umelé ostrovy. Takže svoju taktiku upravil. Najprv vybudujete ostrovy, potom na nich postavíte budovy a do tretice na ne umiestnite vojenské zariadenia. A práve toto momentálne robí Čína. Keď sa na tieto ostrovy pozriete, uvidíte, že na nich Čína umiestnila svoje rakety aj radary. Alebo si predstavte, že o niekoľko rokov sa z dosiaľ neobývaných skalnatých ostrovov stanú vojenské pevnosti. A práve týmto spôsobom Čína vyvíja tlak aj na Taiwan.
Obávate sa toho, že by Čína mohla Taiwan násilne anektovať?
Ja si nemyslím, že by Čína mala vojenské kapacity na to, aby Taiwan dobyla. Ak by na nás naozaj zaútočila, tak by prehrala. Čína to robí trochu inak. Vyvíja tlak na medzinárodné komunity. Podniká kroky, aby ich odradila od zapájania sa do spoločných aktivít s Taiwanom. Správa sa tak, aby iné národy nemali s nami vôbec žiadne vzťahy. Robí všetko pre to, aby Taiwan zostal osamotený a podvolil sa jej. Naši lídri sú presvedčení, že Peking to robí úplne úmyselne.
Je hrozba reálneho vojenského konfliktu medzi Čínou a Taiwanom vyššia než povedzme pred rokom?
Vojenské napätie i hrozba konfliktu a jeho dôsledkov je podľa mňa rozhodne vyššia než pred rokom. Najlepší spôsob, ako zmierniť toto napätie, spočíva v niekoľkých základných veciach. V prvom rade potrebujeme udržať či zvyšovať výdavky na obranu. Čína si skrátka musí byť vedomá, že nemôže len tak prísť a zaútočiť na nás. A zároveň musí byť do celej záležitosti zapojené medzinárodné spoločenstvo. Malo by podporovať Taiwan v jeho snahách, aby sa udržal súčasný stav. Práve to tiež dokáže efektívne odradiť Čínu, čo je takisto veľmi dôležité.
Je taiwanská armáda vôbec pripravená na prípadný konflikt?
Skôr by som sa spýtal, či je na konflikt pripravená čínska armáda. Čína vždy s obľubou tvrdila, že má najlepšiu armádu na svete. Ale to nie je pravda. Najlepšiu armádu na svete totiž majú Spojené štáty. Američania sú vo vojne prakticky neustále. Majú veľa skúseností z bojových konfliktov na severnej aj južnej pologuli. Vojny vedú všade. My vieme, že ich ozbrojené sily sú v každom okamihu pripravené na boj.
Číňania na boj nie sú pripravení?
Číňania vo veľkom zbroja a v tomto smere sú veľmi dobrí. Museli by však analyzovať všetky špecifiká, ktoré by takýto konflikt priniesol. My si uvedomujeme, že všetky médiá informujú o tom, ako Čína postupuje v zbrojení a má najmodernejšie vojenské prostriedky. Áno, vyvíja síce nové zbrane, avšak žiadna z nich nebola dosiaľ otestovaná priamo v reálnom prostredí boja. Samozrejme, my ani nechceme, aby bola otestovaná. Avšak ja si naozaj nemyslím, že by Čína skutočne mala schopnosti ovládnuť Taiwan, alebo že by mala výrazný náskok pred našimi vojenskými kapacitami.
Spomínali ste, že najlepšiu armádu majú Spojené štáty. Je s nimi Taiwan v neustálom kontakte a má podporu Washingtonu? Prisľúbili vám Američania, že v prípade čínskeho útoku vám pomôžu?
Z našich dohôd so Spojenými štátmi nevyplýva pre Američanov žiadny pevný záväzok, aby nám pomohli v prípade čínskeho útoku. Máme s nimi trochu iný vzťah než napríklad Japonci, ktorí sú ich blízkymi spojencami. Vidíme to na príklade ostrovov Senkaku, ktoré sú pod japonskou správou, hoci tam stále vládne územný spor medzi Japonskom, Taiwanom a Čínou. Spojené štáty majú záväzok chrániť Japonsko aj v prípade týchto ostrovov, ktoré sú len neobývanými skaliskami. Na druhej strane, Taiwan má veľmi významnú strategickú pozíciu.
Veď práve preto má Čína o vás taký záujem...
Áno, naozaj nie sme nedôležitá krajina. Geograficky sme síce menší než napríklad Slovensko, ale máme takmer päťkrát viac obyvateľov než vy. Aj naša ekonomika a hrubý domáci produkt sú z globálneho hľadiska veľmi dôležité. Taiwan patrí do prvej dvadsaťpäťky najsilnejších ekonomík na svete. Naša armáda je v prvej dvadsiatke najsilnejších ozbrojených síl. Aj naše technológie patria do top desiatky či minimálne pätnástky. Takže v našom prípade sa nedá hovoriť o malej krajine, ale o efektívnom a veľmi silnom štáte. A či nás Čína môže poraziť? Najsilnejšou krajinou na svete sú Spojené štáty, ktoré mali veľké problémy vojensky sa presadiť v Afganistane a Iraku. Obe tieto krajiny sú pritom výrazne ekonomicky aj vojensky slabšie než Taiwan, a to i napriek ich väčšej geografickej rozlohe. Takže si to zhrňme. Taiwan je oveľa silnejší než Afganistan a Irak, Čína je druhou najsilnejšou mocnosťou po Spojených štátoch. Povedal by som, že v podstate všetky základné fakty odmietajú možnosť, že Čína Taiwan v prípadnom vojenskom konflikte ľahko porazí.
Priniesol nový americký prezident Donald Trump nejaké zmeny do vzťahov medzi Čínou a Taiwanom?
Príchod Donalda Trumpa k moci určité zmeny priniesol. On je skrátka iný, výrazne sa odlišuje od iných amerických prezidentov, s ktorými sme riešili naše záležitosti v minulosti. Avšak treba podčiarknuť, že Trump priniesol nové prvky nielen pre Taiwan, ale pre každého v tomto regióne (úsmev). Teraz len musíme nájsť spôsob, ako s týmto prezidentom dokážeme existovať a spolupracovať.
Takže aké sú vaše súčasné vzťahy s Washingtonom?
Hoci tieto vzťahy definujeme ako nové, ich pôvodný základ zostal. Platí, že naše vzťahy sú nadstranícke. Nezáleží na tom, ktorá strana je v Tchaj-peji či vo Washingtone práve pri moci. Máme veľmi silnú podporu v americkom Kongrese, ako aj veľmi silné inštitucionálne napojenie na rôzne rezorty, či už sa to týka obrany, zahraničných vecí alebo iných ministerstiev. Takže ja si naozaj nemyslím, že by s Trumpom vznikli nejaké veľké problémy, a to aj napriek tomu, že ide o veľmi netypického prezidenta. Dôvodov, prečo si to myslím, je hneď niekoľko. Nielen že Taiwan a Spojené štáty dlhodobo zdieľajú rovnaké hodnoty, ale je to pravdepodobne prvýkrát v histórii, čo sú naše strategické záujmy tak veľmi prepojené. Navzájom sme si veľmi blízki, takto sme sa predtým ešte nevideli. Takže ja veľmi dôverujem našim budúcim vzťahom so Spojenými štátmi.
Spomínali ste, že čínski turisti prestávajú na Taiwan chodiť. Má to vážny dosah na váš segment cestovného ruchu?
Je pravda, že počet čínskych turistov prichádzajúcich na Taiwan začal pred dvoma rokmi klesať a znižuje sa aj naďalej. Ale keď sa pozriete na celkový počet zahraničných turistov, ktorí k nám chodia, tak ten je v skutočnosti vyšší ako v roku 2016. Jednoducho sa nám podarilo zvýšiť počet návštevníkov z iných krajín.
Odkiaľ k vám prichádzajú?
Momentálne máme viac turistov predovšetkým zo susedných regiónov. Taiwan teraz navštevujú ľudia z krajín juhovýchodnej, severovýchodnej a južnej Ázie, Európy či ďalších oblastí. Takže z môjho pohľadu je situácia vyvážená. Samozrejme, čínski turisti sú u nás stále vítaní, ale nemôžeme sa spoliehať iba na nich. Zároveň sme upravili niektoré časti imigračného zákona. Cudzincom sme poskytli možnosť, aby sa u nás naturalizovali a stali sa taiwanskými občanmi. Sme totiž presvedčení, že je dobré pre našu kultúru aj silu taiwanského národa, ak je diverzifikovanejší a vstupuje do neho pestrejšia zložka obyvateľstva. Áno, pôvodne niektorí ľudia možno hovorili, že turizmus na Taiwane kvôli čínskym obmedzeniam výrazne utrpí či dokonca segment cestovného ruchu úplne umrie. Avšak pozrite sa, ako vyzerá situácia o dva roky neskôr. Turistický priemysel nielenže nezomrel, ale práve naopak, stále sa rozvíja. Máme čoraz viac ľudí, ktorí k nám prichádzajú. Jednoducho to funguje.
Okrem cestovného ruchu je však Čína pre Taiwan ekonomicky veľmi dôležitá aj z hľadiska investícií či obchodného rozvoja. Ovplyvňuje súčasná politická situácia negatívne aj ostatné segmenty?
Určité dôsledky tam nepochybne sú. Ale rozhodne nie také dramatické, ako to niektorí ľudia predpovedali. A predovšetkým vychádzajú z funtamentov čínskej ekonomiky. Keď sa na ňu pozriete, uvidíte, že práve teraz sa jej príliš nedarí. Od roku 2010 sa jej rast permanentne spomaľuje. Čínskej ekonomike už nepomáhajú injekcie v podobe opatrení, akými bolo kvantitatívne uvoľňovanie či ďalšie kroky, ktorými ju centrálna banka v Pekingu stimulovala. Je jasne vidieť, že od toho okamihu rast čínskej ekonomiky klesá. Mnoho pozitív, ktoré jej pomáhali predtým, sa zmenilo. Zároveň sa v priebehu niekoľkých posledných rokov menia aj čínske ekonomické aktivity. Tamojšie investičné prostredie už nie je pre taiwanské spoločnosti tak veľmi pozitívne, ako bolo povedzme pred niekoľkými rokmi. Takže mnohí skutočne zvážia, či budú do Číny investovať ešte viac peňazí alebo sa odtiaľ radšej úplne stiahnu. To je však zo strany taiwanských firiem úplne normálne.
Takže pokles taiwanských obchodných aktivít v Číne nesúvisí ani tak s politickými spormi, ako skôr s problémami čínskej ekonomiky?
Presne tak. Čína v skutočnosti potrebuje viac investícií z nových zdrojov, a to aj z Taiwanu. Práve to vysvetľuje, prečo Peking pokračuje v ekonomickej interakcii a pokračuje v priťahovaní nových investícií cez Taiwanský prieliv. A nielen to. Čína v skutočnosti vyvíja aktivity aj na to, aby prilákala mladých talentovaných Taiwančanov i taiwanské technológie a pritiahla ich k sebe. Očakáva od tohto plánu, že jej pomôže čeliť ekonomickému tlaku Spojených štátov. Takže keď si bližšie všimnete súčasný vývoj, nie je to podľa mňa len o tom, aký dosah má geopolitický vývoj na ekonomiku. V skutočnosti sú rozhodujúce slabé fundamenty čínskej ekonomiky. A to zároveň ozrejmuje, prečo Čína tak často hovorí, že má záujem o spustenie projektov ako je Jedno pásmo, jedna cesta či ďalšie podobné iniciatívy. Avšak mnoho z nich je postavených na mimoriadne krehkom základe a mohli by veľmi skoro skolabovať.
Čo považujete za najpravdepodobnejšie v nasledujúcich rokoch, zachovanie súčasného stavu, zjednotenie s Čínou alebo úplnú nezávislosť Taiwanu?
Ja si nemyslím, že by Čína niekedy súhlasila s niečím iným, než že sa Taiwan stane jej pevnou súčasťou. A ľudia na Taiwane zase nebudú súhlasiť s tým, aby boli súčasťou Číny. Situácia, ako ju poznáme dnes, bude naďalej pokračovať. Avšak musíme si počkať, aby sme sa dozvedeli, kam až súčasné napätie povedie a koľjo nás to všetkých bude stáť. Ja si teda naozaj nemyslím, že v priebehu najbližšieho jedného či dvoch rokov uvidíme zjednotenie s Čínou, prípadne nejakú inú formu spolunažívania, ale ani ani plnú nezávislosť Taiwanu. Vývoj je však veľmi dynamický. Samozrejme, súčasný status quo nie je natrvalo zakotvený a môže sa meniť. Ale obe strany majú obavy z problémov, ktoré by vyplývali zo vzniku nových noriem vo vzťahoch. Uvidíme, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať.
Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že akákoľvek dohoda je nereálna. Neprepokladáte, že by sa Čína a Taiwan mohli stať v blízkej budúcnosti skutočnými politickými či ekonomickými partnermi?
Ja dúfam, že by sme mohli byť priateľmi. Ale akýkoľvek sľubný vývoj z minulosti je momentálne pochovaný najvyššími čínskymi politickými elitami, predovšetkým prezidentom Si Ťin-pchingom. Nielen že čínsky politický vývoj, a to vrátane vzťahov voči Taiwanu, nesmeruje k demokracii. Práve naopak, momentálne sa pohybuje k neliberálnemu systému. Taiwan pritom ide presne opačným smerom. Rýchlo sa pohybuje k neustálemu upevňovaniu demokracie. Rovnako ako Slovensko, kde takisto vládne demokraciu. To je skrátka naše politické presvedčenie. My vieme, ako demokracia funguje a ako ju treba prezentovať. Ale ak Čínu podniká všetko proti Taiwanu, tak sa momentálne politicky vracia späť. Oni skrátka musia prejsť demokratizačným procesom. Ja skutočne neviem, ako inak by som opísal to, čo Čína v súčasnosti robí. Naozaj to celé nie je o nás. Je to o nich.
Kto je Laj I-čchung
Súčasný prezident Prospect Foundation v Tchaj-peji má bohaté skúsenosti na čele rôznych organizácií. Šéfoval misii Demokratickej pokrokovej strany v Spojených štátoch aj jej odeleniu pre medzinárodné záležitosti či vzťahy s Čínou. Bol tiež asistentom Tchaj-pejskej ekonomickej a kuktúrnej reprezentačnej kancelárie v Tokiu aj viceprezidentom Taiwan Thintanku. Je absolventom prestížneho Virgínskeho polytechnického inštitútu.