5. Prečo panujú obavy z radikalizácie?

Ako LN povedal jeden z pracovníkov humanitárnych organizácií, sú bangladéšske úrady v súvislosti so súčasnou utečeneckou krízou nanajvýš v pozore.

„Sú schopné zastaviť kamión a začať kontrolovať, či gramáž látky použitej na výrobu prikrývok skutočne zodpovedá tej, aká je uvedená v dokumentoch,“ hovorí o snahe odhaliť možné skryté odvádzanie peňazí.

Panujú totiž obavy, že enormná chudoba a narastajúca frustrácia by sa mohli stať živnou pôdou pre radikalizáciu.

Rohingská povstalecká skupina ARSA, ktorá sa prihlásila k vlaňajším útokom na mjanmarské zložky, má podľa medzinárodného think tanku International Crisis Group väzby na krajanov žijúcich v Saudskej Arábii.

Bangladéš naviac v posledných rokoch sám o sebe čelí infiltrácii zahraničnými skupinami, ako je al-Káida na indickom subkontinente (AQIS) alebo Islamský štát (IS).

Práve ten má na svedomí zatiaľ najhorší útok v krajine. V júli 2016 v hlavnom meste Dháke, v rezidenčnej štvrti, kde sídli množstvo ambasád a hotelov, zavraždila pätica ozbrojencov v miestnom podniku 20 ľudí.

Tri zdroje LN potvrdili, že už najmenej dve zahraničné moslimské organizácie práve kvôli obavám z radikalizácie nedostali od bangladéšskych úradov povolenie pre prácu s Rohingami.

Všetci tiež zhodne dodávajú, že skutočné riešenie je niekde inde: nemať tábory beznádeje, ako je ten v Kutupalong-Balukhali. Taký, kde vyše polovicu tvoria deti.

Generácia, ktorá videla a zažila veci, ktoré by žiadne dieťa nikdy vidieť a zažiť nemalo, a ktorú čaká neistá budúcnosť.

Najčítanejšie témy