Médiá nazvali túto udalosť jednou z najväčších študentských protestov od demonštrácii proti vojne vo Vietname v 60. a 70. rokoch. Držali transparenty s nápismi ako „Knihy, nie guľky“ alebo „Už nebudeme mlčať“ s odkazom na spomenutý floridský masaker. Podobné protesty plánujú protestujúci aj ďalej až kým sa nedočkajú požadovaných zmien. K tým patrí zákaz predaja útočných zbraní či povinná previerka profilov záujemcov o kúpu strelnej zbrane.
Kongres pod kontrolou republikánov však k žiadnej zásadnej zmene zatiaľ neprišiel, kritici za tým vidia dlhoročný vplyv zbraňovej lobby. Prečo však protesty takejto veľkosti začali až po útoku na Floride, čím bola táto streľba taká špecifická?
„Iniciátormi týchto protestov sú práve študenti a študentky zo strednej školy v Parklande na Floride, kde pri streľbe zahynulo ich 17 spolužiakov a učiteľov. Práve oni sa rozhodli uctiť si pamiatku tým, že vyvinú dostatočný tlak na volených zástupcov na Floride, ale i vo Washingtone, aby sa takýmto udalostiam v budúcnosti zabránilo.
Výrazne im v tom napomáha ich schopnosť organizovať sa, udržiavať pozornosť médií a zručnosti v používaní sociálnych médií,“ ozrejmuje Erik Láštic, vedúci Katedry politológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Dodáva ďalej, že síce protestujú v súčasnosti iba mladí ľudia, verejná mienka Američanov ukazuje podporu niektorých obmedzení ako univerzálne previerky osôb či zákaz istých typov zbraní, čo nenaráža ani na druhý dodatok Ústavy USA. „Samotná podpora obyvateľstva ale nestačí v prípade, ak súčasne táto väčšina nepovažuje reguláciu zbraní za niečo, čo rozhoduje o ich hlase pre politických kandidátov. Inak povedané, hoci väčšina Američanov podporuje reguláciu zbraní, nie je pre nich rozhodujúcim problémom, ktorý ich ako voličov ťaží,“ myslí si Láštic.
Podľa neho ide skôr o rozsahom menšiu, ale vplyvnejšiu skupinu voličov, pre ktorých je právo držať zbraň súčasťou ich politickej identity. A táto menšina tak volí iba kandidátov, ktorí jej garantujú zachovanie druhého dodatku.
„Som veľmi hrdá na mladých ľudí v Amerike, že vyšli do ulíc. Aj keď podporujem zbraňovú reformu obávam sa, že niektorí nevidia celý obraz,“ myslí si Američanka Jenna Grantová a vysvetľuje ďalej: „V mojom ideálnom svete by sme boli schopní vytvoriť zmysluplnú zbraňovú reformu, ktorá vedie k zmenšeniu škôd pre všetkých ľudí. Nie iba pre tých postrelených zbraňami, ale aj pre tých, ktorí potrebujú zbrane na svoju obranu pred vládou. Ide napríklad o takzvaných čiernych a hnedých ľudí, ktorí boli doslova odtrhnutí od ich rodín a žijú podľa vlády.“