7. Poslúžila zimná olympiáda v Soči Putinovi?

Súčasný ruský prezident Vladimir Putin sa tam snažil prezentovať svoju krajinu ako moderný a ekonomicky úspešný štát. Veľkoleposti hier nasvedčoval aj konečný účet – vyšplhal sa na 51 miliárd dolárov, čím sa olympiáda v Soči stala absolútne najdrahšou v histórii. O desať miliárd dolárov predbehla aj hry v Pekingu, ktoré boli dovtedy považované za najnákladnejšie.

Pozlátko opadlo po skončení hier, ktoré v Soči oficiálne uzatvorili 23. februára 2014. O štyri dni neskôr sa na polostrove Krym dovtedy patriacom Ukrajine objavili mimo existujúcich ruských vojenských základní neoznačení vojaci s modernými ruskými zbraňami a vybavením. Rýchlo obsadili dôležité objekty na Kryme ako letiská, prístavy či vládne budovy a parlament. Hoci Ukrajina mala hneď od začiatku podozrenie, že išlo o úvod ruskej anexie Krymu, Moskva to povrdila až neskôr.
O tom, že konanie Putina bolo načasované podľa olympiády, svedčí aj ďalší údaj. Keď sa v Soči 16. marca skončili paralympijské hry, presne v ten istý deň sa na Kryme referendum o pričlenení polostrova Rusku. A práve jeho výsledok sa stal hlavným argumentom Moskvy, aby začala Krym definitívne považovať za svoje územie.

Najčítanejšie témy