6. Aká je situácia s kvótami?

Snímka: Reuters

Voči kvótnemu systému protestujú už viac ako rok viaceré európske krajiny, hlavne tie vyšehradskej štvorky. Podľa rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza nie sú prostriedkom riešenia migrantskej krízy. V Poľsku sa ani po výmene premiéra za Mateusza Morawieckého odmietavý postoj k ich prijímaniu nemení a krajina sa chce skôr zamerať na podporu utečencov v krajine ich pôvodu.

Na čele Rady Európskej únie je teraz Bulharsko, ktoré zatiaľ optimisticky verí, že sa mu podarí posunúť debatu o reforme azylového systému Únie. V ideálnom prípade by dohoda nastala na júnovom summite. Volá po nej nielen Európska komisia, ale aj Nemecko či Taliansko, ktoré sú pre migrantov zo severnej Afriky často nárazníkovými štátmi. Pokrok v debate môže priniesť aj sformovanie nového nemeckého kabinetu.

Podľa predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera však kvóty fungujú a ich úspešnosť je vyše 95 percent. Z Talianska tak malo odísť vyše 11-tisíc žiadateľov o azyl, z Grécka 21-tisíc a tých ostatných to podľa neho čoskoro čaká tiež.

Systému kvót najviac vyčítajú jeho nezmyselnosť – aj keď sa migranti do krajín Únie prerozdelia, neskôr sa aj tak vrátia tam, kde pôvodne plánovali a nedá sa teda garantovať, že v krajine kam ich určilo prerozdelenie aj zostanú.

Najčítanejšie témy