Estónci majú s Rusmi dlhodobé negatívne skúsenosti. Tie sa tiahnu celými dejinami a v minulom storočí vyvrcholili násilným pripojením k Sovietskemu zväzu.

Hackerská ofenzíva

Nečudo preto, že Estónci si svoju znovunadobudnutú slobodu, ktorú získali po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, vážia a nechcú o ňu prísť. „Keď v roku 2007 zaútočili na našu krajinu neznámi hackeri, nikto netušil, odkiaľ táto ofenzíva prišla. Počas niekoľkých dní bola vážne ochromená celá štátna správa. Webové stránky mnohých úradov padli a neboli vôbec dostupné. Útok pocítili na vlastnej koži aj bežní ľudia, napríklad v podobe výpadku internetového bankovníctva,“ vysvetľuje pre HN Martin Kutti, redaktor zahraničného spravodajstva najväčšieho estónskeho denníka Postimees.

Za útokmi sú Rusi

Postupne bolo podľa Kuttiho čoraz jasnejšie, že za touto do najmenších podrobností premyslenou a realizovanou akciou stoja Rusi. A terčom pravidelných pokusov o kybernetické útoky zo strany režimu ruského prezidenta Vladimira Putina sú Estónci dodnes. „Aj to je dôvod, prečo sa od roku 2008 konajú pod hlavičkou Severoatlantickej aliancie každoročné cvičenia Cyber Coalition. Experti NATO aj partnerských krajín sa na nich učia, ako čeliť znepriateleným hackerom,“ hovorí Andres Kuusk, šéf tohtoročných cvičení.

Najčítanejšie témy