3. Prečo sa vláda zamerala na technológie?

Týkalo sa to elektroniky či odevov, ale napríklad aj automobilov. V poslednom období sa táto pozícia Číny začala prudko meniť. Súviselo to najmä s tým, že mzdové náklady firiem raketovo rástli každým rokom a dnes sa už približujú k západným úrovniam.

Raketový rast miezd
Kým pred desiatimi rokmi dosahoval priemerný ročný plat v Číne vyše 3 200 eur, vlani to už bolo takmer 8 200 eur. Navyše, hovoríme o celoštátnom priemere. Kým platy povedzme v odľahlých regiónoch predstavujú len zlomok tohto čísla, vo veľkých mestách ako Peking, Šanghaj, Kuang-Čou či Šen-čen ďaleko prevyšujú slovenské zárobky. „Zárobok tritisíc či štyritisíc dolárov nie je pre obyvateľa ničím výnimočným. Tomu však zodpovedajú aj náklady na život v metropole. Veď si vezmite len to, že cena bežného trojizbového bytu v Pekingu sa počíta rádovo v miliónoch dolárov,“ vysvetľuje pre HN čínsky novinár Čeng jen-ťi.
Časy, keď si západné firmy stavali v Číne fabriky, aby ušetrili na lacnej pracovnej sile, sú tak nenávratne preč. Americké či európske spoločnosti presúvajú svoje výrobné závody do lacnejších krajín. Čoraz častejšie sa preto stáva, že na produktoch západných značiek nenájdeme nápis Made in China, ale štítok dokladajúci pôvod výrobku v Bangladéši, Vietname, Indonézii či na Filipínach.

Vývoj a výroba hi-tech produktov
Tento vývoj prinútil Číňanov vzniknutú situáciu riešiť. Nové vedenie sa chce zamerať na vývoj a výrobu produktov s výrazne vyššou pridanou hodnotou, než sú odevy alebo jednoduchý spotrebný tovar. A Peking si zároveň uvedomuje, že v rastúcej konkurencii neprerazí ani s lacnými kópiami smartfónov a ďalších elektronických zariadení.
Výsledkom bolo rozhodnutie o miliardových investíciách do inovácií. Štátna rada, teda čínska vláda, v júli tohto roka vytýčila cieľ vybudovať v priebehu niekoľkých rokov úplne nový sektor domáceho priemyslu – umelú inteligenciu. Na tento účel je štátna pokladnica ochotná vyčleniť dovedna astronomických 150 miliárd dolárov. Vďaka tomuto plánu by sa z Číny malo do roku 2030 stať inovačné centrum umelej inteligencie.
Experti sú tak presvedčení, že Čína sa v dohľadnej dobe stane jedným z globálnych technologických lídrov. „Predurčuje ju na to kvalita jej školského systému. Čínski študenti sa umiestňujú na popredných miestach v svetových rebríčkoch, v ktorých porážajú drvivú väčšinu západných krajín. Inovačný potenciál Číny je teda vysoký,“ hovorí analytik Kamil Boros.
Keď podľa neho zoberieme do úvahy počet obyvateľov Číny, tak je v silách krajiny stať sa časom globálnym lídrom v inováciách. „Pokiaľ sa do toho intenzívne vloží vláda, tak to už môže byť v budúcej dekáde,“ pripomenul Boros.

Najčítanejšie témy