1. Aké zmeny naštartovala Čína?

A nové vedenie najľudnatejšej krajiny Zeme svoje sľuby o otvorení čínskej ekonomiky svetu skutočne splnilo. Výrazne uľahčilo podnikanie zahraničných spoločností v Číne, zmiernilo vízové formality a naštartovalo úspešné ťaženie krajiny v oblasti inovácií, špeciálne v sektore informačných technológií.

Uvoľnenie meny
Jedným z prvých krokov bolo čiastočné uvoľnenie hodnoty jüanu. V septembri 2013 padlo rozhodnutie, že vôbec prvýkrát v histórii nebude čínska mena umelo držaná na nízkych hodnotách, ale o jej kurze rozhodne trh. Voľná zameniteľnosť jüanu začala platiť v Šanghaji, ktorý je špeciálnou ekonomickou zónou. Koncom roka 2015 sa k Šanghaju pridali provincie Kuang-tung a Fu-ťien, ako aj Tchien-ťin, ktorý je jedným z čínskych miest spravovaných na úrovni provincie. Cieľom tohto opatrenia bola ďalšia liberalizácia ekonomiky v rámci prípravy na vstup jüanu do rezervného koša Medzinárodného menového fondu.
K tomuto vstupu napokon došlo začiatkom októbra minulého roka. „Usilujeme sa o prehĺbenie reforiem devízového manažmentu. Snažíme sa pomôcť zahraničným firmám, ktoré chcú nadobudnúť jüany,“ komentovala Ľudová banka Číny plány na podporu rozšírenia zón voľného obchodu. Išlo o súčasť reforiem cezhraničnej devízovej výmeny.

Zóny voľného obchodu
V praxi tento krok znamená, že zahraničné firmy registrované v čínskych zónach voľného obchodu, ktoré sa neocitnú na čiernej listine kvôli porušeniu pravidiel nastavených vládou v Pekingu, môžu voľne zameniť jüany v hodnote až desať miliónov dolárov ročne.

Najčítanejšie témy