3. Hrajú úlohu v spore peniaze?

Snímka: DPA

Pre stopnutie príspevkov od USA prišlo UNESCO v minulosti o viac ako 80 miliónov dolárov. Aj po prerušení financovania budú Spojené štáty stále dlžiť viac ako 500 miliónov dolárov. UNESCO stále nevie, či si Spojené štáty vyrovnajú svoje dlhy ešte pred oficiálnym odchodom. K ďalším dlžníkom organizácie patrí tiež Japonsko, Británia a Brazília.

UNESCO pre nezaplatenie viacerých príspevkov prerušilo Spojeným štátom hlasovacie práva v hlavných orgánoch organizácie, a teda právoplatným členom UNESCO neboli už dlhšiu dobu. Podobné práva budú mať aj po oficiálnom vystúpení.

Menej financií pre UNESCO nie je novinkou

Trump tiež kritizoval nespravodlivé rozdelenie príspevkov pre krajiny. Spojené štáty prispievajú až 22-percentami na pravidelný rozpočet a 28-percentami na udržanie mieru.

Bez peňazí Spojených štátov UNESCO s dve tisíc zamestnancami muselo prerušiť niektoré programy, najímanie nových pracovníkov a finančné diery vyplniť dobrovoľnými príspevkami. Rozpočet na rok 2017 predstavoval 326 miliónov dolárov, čo je iba skoro polovica z rozpočtu na rok 2012. Organizácia si tak už na menej financií po odrátaní Spojených štátov už zvykla.

Podľa analytikov nebude mať vystúpenie Spojených štátov pre UNESCO až taký markantný dopad na rozdiel od činnosti Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sa podieľa na tvorbe medzinárodného práva.

Môže byť obraz USA ešte horší?

Problémom by mohlo byť však to, že by ich správanie navnadilo iných, aby ich v neplatení prípadne vo vystúpení nasledovali. Okrem toho, UNESCO potrebuje na rozhodovanie väčšinu hlasov na rozdiel od Bezpečnostnej rady, kde má päť mocností právo veta. Spojeným štátom sa v tomto prípade nepáčilo, že im hlasy dávajú malú šancu niečo zmeniť v porovnaní s tým, koľko peňazí organizácii venujú.

Aj keď vystúpenie nepomáha zlepšiť obraz USA v svetovom meradle, po posledných negatívnych prezentáciách aj vďaka kontroverzným vyhláseniam prezidenta Trumpa by tento krok krajine nemal tak uškodiť.

Najčítanejšie témy