2. V akej situácii sú maďarské mimovládne organizácie?

Mimovládne organizácie bojujú od júna s novým zákonom, ktorý sprísňuje kontrolu úradov nad tými z nich , ktoré sú financované zo zahraničia. Ak organizácia ročne získa zo zahraničia najmenej 7,2 milióna forintov (v prepočte vyše 23-tisíc eur), musí sa registrovať a informovať o svojom financovaní úrady.
Organizácie musia tiež svoje financovanie uvádzať ma všetkých písomnostiach a publikáciách zverejnených v tlači alebo na internete. V prípade nedodržania im hrozí pokuta až zákaz pôsobenia. Podľa kritikov ide o snahu vlády dostať pod kontrolu nezávislé inštitúcie v krajine.
Výstražný prst dvíha aj Európska komisia. Zákon podľa nej obmedzuje právo na slobodu zhromažďovania, keďže môže brániť organizáciám získavať prostriedky, a tak vykonávať svoju prácu. Kritika padá aj na obmedzenie voľného pohybu kapitálu či ochranu osobných údajov.
Komisia začala voči Maďarsku v júli konanie. Maďarsko sa však rozhodlo nereagovať a komisia preto poslala Budapešti odôvodnené stanovisko s tým, že vláda má mesiac na odpoveď. Ak s reakciou Maďarska nebude spokojná, chystá sa prípad posunúť na Európsky súdny dvor. „Argumenty komisie sú jednoznačné, zákon naráža na princípy občianskej spoločnosti. Je to krok k tvrdej represii.“ vysvetľuje Gabrižová.
Organizácia Amnesty International, ktorá tiež pôsobí v Maďarsku, rozhodnutie komisie víta a za vládnym zákonom vidí porušenie európskeho práva. Mimovládky mali na registráciu čas do polovice júla. Amnesty však zákonu naďalej vzdoruje.


Orbán považuje konanie sa bezvýznamné a smiešne. Vidí v tom politickú záležitosť, ktorú keby mali Maďari brať vážne, zosmiešnili by sa aj oni sami.

Najčítanejšie témy