5. Hrozí zo strany Pchjongjangu jadrový útok?

Snímka: Reuters

Jej skúška vodíkovej bomby z tretieho septembra tohto roka vyvolala silné zemetrasenie. Spôsobila ho nálož v sile prevyšujúcej 100 kiloton, čo je päťnásobok bomby zvrhnutej americkými vzdušnými silami v auguste 1945 na japonské mesto Nagasaki.
Každá severokórejská bomba je pritom niekoľkonásobne silnejšia než tá predchádzajúca. Posledná mala dokonca päť- až desaťkrát väčšiu silu ako piata bomba zo septembra 2016.
Pchjongjang sa zároveň snaží vyvinúť balistickú raketu, ktorá by jadrovú bombu dokázala preniesť nad územie jeho úhlavných nepriateľov, najmä Japonska a Spojených štátov. V ostatných mesiacoch Japoncov aj Američanov vydesilo hneď niekoľko raketových testov. V niektorých prípadoch raketa letela smerom k Japonsku, skončila však v mori.
Kim Čong-un sa rovnako vyhráža, že zničí americký tichomorský ostrov Guam. Americký prezident Donald Trump na takéto varovania odpovedá, že akýkoľvek útok by bol okamžite potrestaný primeranou odvetou, teda zničením Kimovho režimu. Američania organizujú spoločne s juhokórejskou armádou a námorníctvom pravidelné vojenské cvičenia v blízkosti hraníc so Severnou Kóreu.
Expert nepredpokladá, že by Kim k použitiu atómovej sily skutočne pristúpil. Vo svojej politike však má na pamäti osudy krajín, ktoré boli rovnako ako Severná Kórea vedené pevnou rukou jedného muža. „Pre Kima ide v prípade jadrového programu skôr o akúsi záruku prežitia. Jeho hrozby sú len rétorickými pokusmi o zastrašenie nepriateľa,“ vyhlásil Balabán.
Kim Čong-un si podľa neho veľmi dobre uvedomuje, akú kartu drží vďaka jadrovému arzenálu v rukách. „Vidí skúsenosť politikov ako Muammar Kaddáfí v Líbyi či Saddám Husajn v Iraku. Tí sa na nátlak medzinárodného spoločenstva zbavili svojich zbraní a stratili akúkoľvek páku voči svojim nepriateľom. Kim nechce, aby sa to isté stalo aj jemu. Nemyslím si však, že by zaútočil ako prvý,“ uzavrel Balabán.

Najčítanejšie témy