Bratislava (hn/Marta Moravčíková)
Lekári viacerých nemocníc už niekoľko dní predpisujú poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) lieky či žiadanky na zdravotné pomôcky bez zmluvného zabezpečenia. Platnosť doterajších zmlúv s VšZP zabezpečujúcich, že poisťovňa lieky zaplatí, sa totiž 31. marca skončila a nové zmluvy zatiaľ pre ich problematickosť neuzavreli. Ako pre HN uviedol prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) MUDr. Peter Ottinger, ANS ich riaditeľom predbežne neodporúča uzatvárať najmä preto, že VšZP z nich jednostranne odstránila klauzuly pôvodne dohodnuté na generálnej úrovni. Vzorová zmluva, o ktorej ANS niekoľko mesiacov rokovala, je podľa P. Ottingera zmenená v neprospech poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. P. Ottinger poukazuje na to, že v nej chýbajú klauzuly o tom, že obe zmluvné strany deklarujú rovnosť, obe vykonávajú činnosť prostredníctvom odborne fundovaných pracovníkov. V osobitných ustanoveniach VšZP oproti pôvodnej dohode dodala, že má právo jednostranne si započítať pohľadávky voči poskytovateľovi, hoci pôvodne sa dohodlo, že sa započítajú po vzájomnej dohode. V záverečnom ustanovení sa navyše uvádza, že ak poskytovateľ odmietne ponúkanú cenu a podmienky množstva úkonov, zmluvný vzťah sa skončí. "Ak teda VšZP bude niektorú nemocnicu chcieť dostať zo siete poskytovateľov ZS alebo redukovať niektoré jej činnosti, stačí, aby jej ponúkla nevýhodnú cenu," tvrdí prezident ANS. "Ak riaditeľ cenu prijme, zlikviduje sa sám, ak nie, jeho zmluvný vzťah sa skončí a nemocnica vypadne zo siete, a to hraničí s vydieraním." ANS sa však rokovaniami usiluje dosiahnuť stav, aby sa zmluvy mohli podpísať čo najskôr a nepredlžovalo sa právne vákuum. Problém sa pritom nedotýka vzťahov s ostatnými zdravotnými poisťovňami, pretože tie nemocniciam zmluvy nevypovedali.
VšZP sa však tiež iba bráni nedostatku financií. Patovú situáciu môže podľa P. Ottingera vyriešiť iba primeraný rozpočet. Nové cenové opatrenie, ktoré situáciu zapríčinilo, totiž nezodpovedá opodstatnene vynaloženým nákladom v zdravotníctve, ale odvíja sa od rozpočtu. Podľa P. Ottingera však chýba aj politická vôľa na sektorové členenie financií v zdravotníctve. To by fixne stanovilo isté percento rozpočtových prostriedkov pre nemocnice, isté pre ambulancie a ďalšie na lieky a bolo by istým krokom k náprave súčasného stavu. Musel by sa však zabezpečiť zákonom, nie platonickým apelovaním ministerstva na poisťovne. Inak si VšZP bude riešiť svoju situáciu spôsobom, do akého je tlačená. "Vie, že dodávatelia liekov a distribučné firmy voči poisťovniam postupujú tvrdšie ako nemocnice, od ktorých jej nehrozia exekúcie, lebo sú to štátne zariadenia a samy majú veľa záväzkov," vysvetľuje P. Ottinger. "Nemali by sme však nemocnice zatvárať len preto, že nie sme schopní vyprodukovať prostriedky na ich fungovanie."
StoryEditor