Ako na napätie zareaguje Rusko?
Vývoj situácie v Bielorusku nenecháva chladnou Európsku úniu, ale najmä Rusko.
Vývoj situácie v Bielorusku nenecháva chladnou Európsku úniu, ale najmä Rusko.
Dokonca ešte v januári tohto roka vládlo presvedčenie, že ruský režim skutočne chystá zmenu na poste prezidenta, tvrdí v rozhovore pre HN Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
August 1999. Ruský prezident Boris Jeľcin odvoláva z premiérskej funkcie Sergeja Stepašina a na jeho miesto dosadzuje Vladimira Putina, vo svete málo známeho, no veľmi vplyvného bývalého šéfa Federálnej bezpečnostnej služby.
Ak by Putin, ktorý začiatkom októbra oslávi 68 rokov, skutočne vydrží pri moci aj ďalšie dve funkčné obdobia, z Kremľa odíde ako 83-ročný.
Začiatkom tohto roka došlo v Moskve k politickému zemetraseniu.
Samozrejme, aj v prípade, že by Putin kandidoval v prezidentských voľbách v roku 2024 a zvíťazil v nich, neznamená to automaticky, že by vydržal pri moci ďalších 12 rokov.
Jednou z možností je, že Putin zostane na dôchodku, v jednej zo svojich luxusných víl si bude užívať nadobudnutý majetok a prostredníctvom ľudí, ktorých dosadí na vrcholné posty, bude ťahať za nitky najvyšších mocenských štruktúr.
Mnoho ľudí si zákonite kladie otázku, čo sa po roku 2024 stane so samotným Putinom.
Len pár hodín po Putinovom prejave pred Federálnym zhromaždením došlo k razantným personálnym výmenám.
„V spoločnosti je jasný dopyt po zmenách.“ Týmito slovami Putin otvoril minulý týždeň svoj tradičný prejav o stave krajiny v ruskom parlamente.