Potreba spolupráce bola hlavným motívom dvojdňového samitu Únie a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) v Bruseli. Uviedol to v utorok predseda vlády Ľudovít Ódor pri odchode z tohto podujatia.
Premiér skonštatoval, že podľa jeho vnímania to bolo stretnutie priateľov, ktorí sa dlho nevideli, a hoci nemajú vo všetkých oblastiach spoločné názory, rovnako dôrazne vnímajú témy, ako zelená tranzícia, medzinárodné právo, ekonomické investičné projekty, digitalizácia či umelá inteligencia.
"Videl som tam úprimný záujem spolupracovať, keďže vieme, že napríklad klimatické problémy žiaden región sám nezvládne, ak nebude spolupracovať s ostatnými. Takže slovo spolupráca bolo skloňované vo všetkých pádoch," vysvetlil.
Do jeho odchodu zo samitu ešte neboli dohodnuté spoločné závery o odsúdení ruskej agresie voči Ukrajine. Podľa viacerých nemenovaných diplomatických zdrojov prísnejšie formulácie blokovali najmä Kuba, Nikaragua, Bolívia a Venezuela.
"Možno ten spor nie je ani o samotnej podstate, ale ako to vyjadriť; pričom niektoré krajiny sú za jemnejší jazyk a ďalšie chcú tú agresiu silnejšie odsúdiť. Ja som ostatných vyzval, že keď sa už stretávame po tých ôsmich rokoch a máme šancu dokázať, že naozaj chceme riešiť veci, tak to neberme ako futbal," uviedol premiér s odkazom na futbalové tradície oboch zoskupení.
Dodal, že vo futbale môže zvíťaziť iba jeden tím a na samite išlo o potvrdenie spolupráce a nie strieľanie si vlastných gólov.
"Vyzýval som ostatných, aby nejaké spoločné stanovisko na konci naozaj vzniklo," spresnil.
Ódor zároveň potvrdil, že na samite nenastal zásadný posun ani čo sa týka veľkej obchodnej dohody EÚ s krajinami MERCOSUR. Za hmatateľnú však označil investičnú iniciatívu Global Gateway, ktorú v pondelok (17. 7.) predstavila Európska komisia.
Táto iniciatíva hovorí o prerozdelení 45 miliárd eur – kombinácie európskych, národných a súkromných zdrojov – v krajinách CELAC. Ide o projekty, ktoré podľa premiéra sľubujú investorom návratnosť, a o investície, ktoré juhoamerické a karibské krajiny nemajú v sektoroch vyžadujúcich si modernizáciu, dekarbonizáciu a digitalizáciu.
"Jednotný názor máme v tom, že je potrebná reforma medzinárodných inštitúcií, aby sa zohľadnili zmeny vo svete za posledných päť až šesť desaťročí a aby bolo možné pritiahnuť viac súkromného kapitálu aj do krajín tohto regiónu," opísal situáciu. Zdôraznil, že EÚ a krajiny CELAC by sa v tejto spolupráci mali sústrediť viac na budúcnosť ako na minulosť, ktorá "má svoje šrámy".