Nemecké veľkomestá sa stali počas víkendu dejiskom masových demonštrácií odborárov. Desiatky tisíc ľudí sa v nich zišli, aby protestovali proti plánovaným reformám vlády. Od nástupu kancelárky Angely Merkelovej do úradu to boli doteraz najväčšie protesty.
Koalícia kresťanských a sociálnych demokratov má ambície ozdraviť verejné financie a oživiť stagnujúcu ekonomiku. Aj keď makroekonomické ukazovatele predpokladajú do budúcnosti rast ekonomiky, vláda počíta s odbúravaním niektorých sociálnych výhod. V sobotu si tak popudila proti sebe tisíce demonštrantov. V najväčších nemeckých mestách ako Berlín, Mníchov, Stuttgart, Dortmund či Frankfurt nad Mohanom, zorganizovala protesty odborová centrála. Počet účastníkov odhadla na 220-tisíc ľudí. Najviac sa ich stretlo práve v Berlíne. "Radím veľkej koalícií, aby neignorovala dnešné varovanie zo stredu spoločnosti," vyhlásil šéf odborov. Naposledy sa v Nemecku konali protesty v roku 2004, keď asi pol milióna ľudí vyjadrilo nesúhlas s obmedzovaním dávok nezamestnanosti. Návrh pochádzal z dielne vtedajšej vlády sociálnych demokratov a Zelených pod vedením Gerharda Schrödera. Táto reforma pracovného trhu nazvaná Hartz IV bola aj v sobotu predmetom odporu. Demonštranti požadovali zavedenie minimálnej mzdy, ktorá v Nemecku nie je stanovená, Zároveň odmietajú plány vlády, ktorá uvažuje o veku odchodu do dôchodku v 67 rokoch. Znepokojuje ich aj reforma zdravotníctva, ktorá počíta s väčšou spoluúčasťou pacientov.