Európsky súd prvej inštancie v pondelok zamietol odvolanie americkej spoločnosti Microsoft proti rekordnej pokute 497 miliónov eur (16,67 miliárd slovenských korún). Tú mu v roku 2004 vymerala za porušenie hospodárskej súťaže Európska komisia, pretože firma údajne neférovo vytláčala z trhu výrobcov audiovizuálneho softvéru.
Microsoft sa môže proti rozhodnutiu súdu odvolať na Európskom súdnom dvore, ktorý predstavuje najvyšší súd EÚ. Na svoje rozhodnutie má lehotu dvoch mesiacov a desiatich dní. Hlavný právny zástupca Microsoftu Brad Smith po vynesení rozsudku uviedol, že spoločnosť sa ešte nerozhodla, aké ďalšie právne kroky zvolí. Stále tak nepadlo rozhodnutie, či sa vôbec odvolá. Právne oddelenie Microsoftu si podľa Smitha bude musieť najskôr prečítať celé rozhodnutie, ktoré má asi 200 strán.
Riaditeľ (českého) Liberálneho inštitútu Miroslav Ševčík o správnosti pokuty pochybuje. "Pokiaľ si Microsoft nezískal na trhu svoje postavenie vďaka tomu, že by mu niekto (napríklad štát) pomohol, nedostal ani udelenú licenciu, aby bol Microsoft jediným, kto by danú vec vytváral, tak tá pokuta nie je na mieste. Microsoft je Európskej komisii pravdepodobne tŕňom v oku," uviedol pre spravodajský server iHNed.cz.
Pokuta za úspech
Smith už pred časom povedal, že potvrdenie pokuty by mohlo znamenať prelom v celom priemysle a podľa neho by mohlo mať vplyv predovšetkým na inovácie v sektore informačných technológií. Európska komisia totiž v podstate Microsoftu nariadila, aby zdieľal časť zdrojového kódu svojho operačného systému Windows so svojimi konkurentmi, pretože ide o jeho "vynález".
"Neviem, prečo by sa mali pokutovať úspešní," povedal Ševčík.
Európsky súd prvej inštancie dal vo svojom verdikte v drvivej väčšine bodoch za pravdu Bruselu. Zrušil len jediné nariadenie komisie, ktoré ustanovilo nezávislého kurátora, ktorý mal dohliadať na správanie sa Microsoftu. Súd zároveň nariadil americkej spoločnosti zaplatiť zhruba 80 percent nákladov EK na súdny proces. Platbe sa ale nevyhne ani komisia, ktorá musí rovnako zaplatiť menšiu časť nákladov softvérového giganta.
Komisii sa predovšetkým nepáčilo, že operačný systém Microsoft v sebe „nesie“ i softvérový prehrávač multimédií Windows Media Player. To údajne poškodzuje ostatné firmy na trhu, medzi ktoré patrí napríklad spoločnosť RealNetworks, ktorá produkuje prehrávač Real Player. Svoj prehrávač po názvom Quick Time Player má však napríklad i firma Apple.
Microsoft dosiahol významnú dominanciu na trhu
Eurokomisárka pre ochranu hospodárskej súťaže Neelie Kroesová však dnes upozornila, že počas vyšetrovania Microsoft dosiahol významnú dominanciu na trhu, čo len potvrdzuje výhrady komisie. "Podiel Microsoftu na trhu so skupinovými pracovnými servermi vzrástol na 80 percent z pôvodných 40 percent v dobe, keď začalo vyšetrovanie. Windows Media Player sa pritom v tejto dobe stal jasne dominantným produktom," dodala.
Podľa nej sa ale so súdnym rozhodnutím situácia výrazne zmení. Kroesová očakáva, že tržný podiel Microsoftu začne veľmi prudko klesať, čomu sa komisia určite nebráni a dokonca to víta.
Operačný systém Windows, ktorý využíva viac než 95 percent osobných počítačov na svete, dával podľa rozhodnutia komisie z roku 2004 príliš málo priestoru pre produkty od iných softvérových výrobcov.
Nejde o jedinú pokutu, ktorú EK Microsoftu udelila. Microsoft sa síce snažil s komisiou po prvej pokute spolupracovať, ale EK nebola s predloženou dokumentáciou spokojná a minulý rok v júni spoločnosť pokutovala 281 miliónmi eur za to, že sa nepodriadil pôvodnému nariadeniu.
Prípad Microsoft verzus komisia pritiahol právnické "superstars"
Nielenže ide o jeden z najdôležitejších prípadov v histórií EÚ, ale ide i o prípad, ktorý sa označuje neobvykle vysokou koncentráciou právnikov a sudcov, ktorí by sa dali označiť za právnické "superstars". Je ich celkovo sedem, teda tých najzaujímavejších. Každý z nich je špičkou vo svojom odbore, ale neodborná verejnosť pozná možno jedného alebo dvoch.
Vôbec najdôležitejším je muž, ktorý dnes rozhodol, že Microsoft neuspel so svojim odvolaním proti takmer polmiliardovej pokute od Európskej komisie – predsedajúci sudca Európskeho súdu prvej inštancie Bo Vesterdorf. Šesťdesiatjedenročný Dán je vôbec najdlhšie slúžiacim sudcom európskeho odvolacieho súdu. Už pred časom oznámil, že dnešný rozsudok bude jeho posledný.
Na druhej strane stoja zástupcovia Microsoftu a Európskej komisie. Právnickú "svorku" softvérového giganta, ktorého produkty má doma takmer každý, vedie štyridsaťosemročný Američan Brad Smith. Muž, ktorý dokonale stelesňuje filmové predstavy o amerických právnických esách. V Microsofte pracuje od roku 1993.
Proti právnickým esám Microsoftu stoja síce horšie platení, ale rozhodne nie horší právnici a najrôznejší zamestnanci Európskej komisie či bojovníci proti americkej firme. Opäť ale traja z nich čnejú nad ostatnými.
Celý spor vôbec odštartoval päťdesiatročný Španiel Cecilio Madero Villarejo. Bývalý bankár, ktorý sa v službách Európskej komisie začal Microsoftom zaoberať už v roku 1999. Po Villarejovom boku vystupoval päťdesiattriročný Thomas Vinje a tridsaťdeväťročný Carlos Piana. O Vinjeovi, ktorý je pôvodom Nór s americkým a belgickým občianstvom, je možné bez väčších okolkov povedať, že Microsoft je jeho celoživotnou vášňou. Teda skôr hon na Microsoft. Podieľal sa na niekoľkých žalobách proti americkému gigantovi a zastupoval niekoľko asociácií a združení zo sektoru informačných technológií.
Piana je naopak jeden z najmladších aktérov v celom prípade. Právnik, ktorý sa zameriava na problematiku technológií, zastupuje od roku 2004 neziskovú organizáciu FSFE (Európska nadácia pre slobodný softvér), ktorej cieľom je podporovať projekty, ktoré sú založené na operačnom systéme GNU alebo GNU/Linux.
Vývoj prípadu
1998
- V decembri 1998 predkladá Sun Microsystems sťažnosť, v ktorej obviňuje Microsoft z odmietnutia poskytnúť informácie o interoperabilite, ktoré Sun potrebuje, aby serverový softvér mohol komunikovať s operačným systémom Microsoft Windows.
2004
- V marci označila Európska komisia Microsoft vinným a udelila mu pokutu 497 miliónov euro. Zároveň nariadila zdieľanie komunikačných kódov s konkurenciou do 120 dní. Súčasťou bola i požiadavka, aby Microsoft do 90 dní uviedol verziu Windows neobsahujúcu Media Player. Microsoft sa odvolal, sankcie boli pozastavené.
- V decembri súd odmietol odvolanie Microsoftu a potvrdil požiadavku na sprístupnenie kódu a vytvorenie verzie Windows bez multimediálneho prehrávača Windows Media Player.
2005
- V polici júna je uvedený Windows XP N, verzia Windows bez multimediálneho prehrávača Media Player. O túto verziu však nie je záujem. Európska komisia vznáša pochybnosti nad dokumentmi, ktoré Microsoft ponúka v rámci splnenia podmienok a poskytnutie informácií o interoperabilite svojich produktov.
- V novembri EU označuje dokumentáciu za "zásadne zlú", kritizuje Microsoft za nedodržanie podmienok rozhodnutia z roku 2004 a navyše ho obviňuje z požiadaviek na príliš vysoké poplatky.
- Na konci roku, 21. decembra, je Microsoft obvinený z neplnenia podmienok protimonopolného konania.
2006
- Február prináša novú sťažnosť od konkurentov Microsoftu, tentokrát zameranú na radu programov Office.
- V marci sa EÚ dožaduje vysvetlenia týkajúceho sa operačného systému Vista.
- V apríli sa koná vypočúvanie na Európskom súde prvej inštancie, ktorý je druhým najvyšším súdom v Európe.
- V júni EÚ rozhoduje, že Microsoft stále neplní rozhodnutie z roku 2005 a ukladá ďalšiu pokutu, tentokrát vo výške 280,5 miliónov euro. Microsoft nesúhlasí a mieri k ďalšiemu súdu.
2007
- Európska únia hrozí v marci ďalšími pokutami
Článok bol pôvodne publikovaný na serveri iHned.cz.