Nemeckí Scorpions sa na hudobnej scéne pohybujú od polovice šesťdesiatych rokov. Spočiatku nekompromisní hardrockeri presadili postupom času svoj vlastný, neskôr mnohými napodobňovaný štýl melodického "ľúbivo" nekonfliktného metalu. Prerod lokálnych rockerov z nemeckého Hannoveru na koncertných a festivalových headlinerov nebol jednoduchý. Až začiatkom osemdesiatych rokov predstavili "škorpióni" dvojicu vyzretých a oceňovaných albumov Blackout a Love At First Sting. Vtedy získali nielen uznanie amerického hudobného priemyslu, ale ako jednej z mála západných kapiel sa im podarilo dobyť železnú oponu.
Páni v najlepších rokoch
Počas legendárneho turné v Sovietskom zväze v roku 1988 desaťkrát za sebou vypredali leningradský štadión a vyburcovali pískajúci dav hymnickým perestrojkovým popevkom Wind Of Change. Toľko minulosť. Nepoľavujúcu vitalitu prezentujú "páni v najlepších rokoch" na dvoch aktuálnych bojiskách: albumovou novinkou Humanity Hour I (Sony-BMG) podporenou aktuálnym turné, ktoré po prvýkrát neobchádza ani Slovensko. V poslednej dekáde hľadali Scorpions svoju stratenú identitu a pokúšali sa koketovať s elektronikou (Eye II Eye), alebo symfonickým orchestrom (Moment of Glory). Vlažný ohlas aj najvernejších fanúšikov prinútil rockových pionierov k obráteniu listu.
Záchrana sveta
Scorpions tentoraz stavili na mierne provokatívny koncept hovoriaci o temných stránkach súčasného pretechnizovaného sveta. Strojový hlas uvádzačky a surové rify elektrickej gitary ako varovné signály vysiela úvodné intro Hour I. Napriek návratu k mladíckej nekompromisnej hardrockovej zvukovosti zachovávajú Scorpions svoju tvár z posledných rokov a poslucháčovi ponúkajú výrazný vokál Klausa Meineho v štadiónových navrstvených refrénoch a, samozrejme, srdcervúce balady The Future Never Dies a potenciálne hitovú Love Will Keep Us Alive. Tie sa nemeckým rockerom vždy darili. Ťažko však konštatovať, či sa im podarí svojimi neburcujúcimi myšlienkami humanizmu a ľudskosti zachrániť svet.
StoryEditor