Lekári štrajkujú za vyššie platy. Riaditelia nemocníc tvrdia, že pridať im nemajú z čoho. Zdravotné poisťovne si stoja za tým, že to, čo mohli, nemocniciam dali. Vláda vyhlásila, že otázka platov je vecou lekárov a vedenia nemocníc. Podľa odborárov nie je riešením zvýšiť zamestnávateľom a zamestnancom odvody či pacientom spoluúčasť. "Mali by sa zvýšiť odvody štátu za jeho poistencov, to znamená za deti, dôchodcov a nezamestnaných. A to zo súčasných štyroch na päť percent. To sú miliardy korún, ktoré chýbajú," povedal predseda Slovenského odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb Andrej Kučinský. Podľa bývalého šéfa parlamentného zdravotníckeho výboru Jána Bielika (KDH) je to len jedno z možných riešení. Tvrdí - ak vláda peniaze na vyššie odvody nemá, musí určiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, ktorú môžu jej poistenci za podhodnotené sumy dostať.

Vláda má vraj rezervy
Spoluúčasť pacientov bola vlani na úrovni vyše 17 miliárd korún. Túto sumu tvorili nielen povinné 20- a 50-korunáčky, ale aj ďalšie doplatky napríklad za lieky. Organizácie, ktoré zastupujú pacientov, upozorňujú - je to na hranici únosnosti. Zdravotné poisťovne, ktoré financujú drvivú väčšinu zdravotníctva, v minulom roku dali do systému viac ako 72 miliárd korún. "Na tento rok sme ponúkli ceny, ktoré sú na hranici našich možností," skonštatoval prezident Združenia zdravotných poisťovní Igor Dorčák. Dodal, že je pre neho ťažké posúdiť, či nemocnice na zvýšenie platov majú. "My sme nemocniciam ceny medziročne zvýšili, v tejto chvíli je to skutočne na ich manažmentoch, ako z týchto peňazí vyjdú." Ďalším zdrojom peňazí pre zdravotníctvo je štátny rozpočet. "Predpokladáme, že aj tu sa nájdu nejaké rezervy. Veď ak treba, vláda vždy nejaké miliardy na iné veci nájde, " uviedol Kučinský.

Na platy najskôr o rok
Podľa ministra financií Ivana Mikloša by sa odvody štátu za jeho poistencov mohli zvýšiť najskôr na budúci rok. "Dobrý vývoj vo verejných financiách na to vytvára priestor." Reálne by sa mohli zvýšiť asi o 0,25 percenta, čo by pri súčasnom výbere poistného predstavovalo približne 1,4 miliardy korún ročne. Naďalej sa však podľa Mikloša musí vytvárať priestor na rast miezd aj racionalizačnými opatreniami v nemocniciach, kde je vysoká prezamestnanosť. S tým súhlasia aj zdravotnícki ekonómovia, podľa ktorých je v SR nadbytočných až 33 nemocníc.

Recept na úspech
Zníženie počtu lôžok o vyše sto a prepúšťanie bolo cestou k úspechu Nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši. Len nedávno ju minister financií Ivan Mikloš dával za vzor ostatným zdravotníckym zariadeniam. Priemerná hrubá mzda tamojších lekárov sa podľa neho pohybuje na úrovni 39-tisíc korún. "Nemocnica má menej zamestnancov na rovnakú pracovnú dobu ako inde. To znamená, že u nás doktori pravdepodobne slúžia viac. V tejto sume sú zarátané všetky príplatky," vysvetlil zástupca riaditeľa nemocnice Richard Resutík.
Prvou všeobecnou nemocnicou, ktorá sa stala akciovkou, je nemocnica v Poprade. Jej riaditeľ Štefan Vojtaššák zdôraznil, že už dva roky pred transformáciou nemocnica netvorila dlhy - vlani bola zisková. Asi 60 percent zo zisku išlo podľa neho na prémie zamestnancom, zvyšných 40 percent - čo predstavovalo asi šesť miliónov korún, zostalo nemocnici. Bezprostredný dosah pozitívnych zmien považuje Vojtaššák za najdôležitejší. "Navyše každoročný audit zabezpečí transparentnosť hospodárenia."
Vo Veľkom Krtíši nastali razantné zmeny pred tromi rokmi, keď sa nemocnica transformovala na neziskovku. "Finančne to nemohlo ďalej klapať. Dostali sme limity od poisťovní a tie nás prinútili prijať takéto opatrenia," poznamenal Resutík. Nasledujúce tri roky skončila nemocnica so ziskom, ktorý šiel na platy zamestnancov a nákup vybavenia. Lekári vlani dostali aj trinásty plat - niektorí v plnej výške a niektorí dokonca až nad 100 percent svojho zárobku. Podľa niektorých zamestnancov to však v nemocnici vo Veľkom Krtíši nie je až také ružové. "Niektorí lekári zarábajú výrazne menej ako 20-tisíc hrubého," povedal pracovník nemocnice, ktorý nechcel byť menovaný.

Zdroje a výdavky systému zdravotníctva
	2002	2003	2004	2005	2006*
zdroje zdravotných poisťovní	57,0	58,6	62,6	72,3	78,8
spoluúčasť pacientov	8,4	10,2	14,9	17,6	19,4
zdroje celkovo	70,1	73,6	82,3	94,0	101,5
výdavky celkovo	76,7	77,8	86,1	96,0	101,5
deficit celkovo	6,6	4,2	3,8	2,0	0,0
Zdroj: Health Policy Institute
*predpoklad