Vedci na svoje zistenia prišli výskumom ulít datovaných do obdobia neskorej kriedy pred približne 70 miliónmi rokov.
Druhohorné mäkkýše podľa vedcov zaznamenávali svoj život v každodenných krúžkoch na svojich ulitách, čo vedcom umožnilo analyzovať bežný denný a ročný cyklus v danom období.
„Máme asi štyri až päť dátových bodov za deň, a to je niečo, čo sa v geológii takmer nikdy nepodarí. Je to úžasné,“ povedal Niels de Winter, hlavný autor štúdie a analytický geochemik z Bruselskej slobodnej univerzity (Vrije Universiteit Brussel, VUB).
Vedci tvrdia, že počet dní v roku sa počas histórie Zeme skracoval, dĺžka dňa - naopak - rástla. Môže za to gravitácia Mesiaca, ktorá spomaľuje zemskú rotáciu.
Štúdia takisto opisuje podmienky, v ktorých mäkkýše žili. Vtedajšie oceány boli teplejšie než dnešné. Teplota vody dosahovala až 40 stupňov Celzia v lete a 30 stupňov v zime.
Vedci však majú k dispozícií iba obmedzený počet vzoriek. Mäkkýš, ktorého skúmali, žil vo vtedajšej tropickej oblasti na území dnešného Ománu, kde sa v súčasnosti nachádza púšť.