Netvárme sa, že marihuana neexistuje. Drakonické tresty sú slepou uličkou

Netvárme sa, že marihuana neexistuje. Drakonické tresty sú slepou uličkou

Verejná mienka nie je príliš naklonená dekriminalizácii drog. Napriek tomu sa jej zástancovia pokúšajú o zmenu právnej úpravy.

Americký štát Washington ponúkal svojim obyvateľom starším ako 21 rokov zdarma jointa marihuany. Grátis, ako benefit za očkovavanie proti koronavírusu. Ťažká predstava, čo by asi nastalo, keby krajina v srdci Európy zvolila túto alternatívu namiesto lotérie. Asi by sme sa smiechu nezdržali.

 Drogy a ich dekriminalizácia, eventuálne legalizácia, cyklicky zdvíhajú vlnu vo verejnom priestore. Ministerstvo spravodlivosti už nejaký čas pripravuje veľkú novela trestného zákona, do ktorej by mali implementovať aj miernejšie tresty pre užívateľov marihuany. Jedným zo zámerov je oddeliť dílerov od bežných konzumentov omamnej látky.

 Do boja sa proti sebe púšťa konzervatizmus s liberalizmom, politici s expertmi. Jasné je len jedno. Psychoaktívne látky nemožno digitálne vnímať len ako áno/nie. Hranica psychoaktívnych látok sa nedá presne nalinkovať ako lajna bieleho prášku.

Politika v aute

 „Myslím si, že je dosť dôkazov na to, že je marihuana škodlivejšia, ako sa doteraz uvádzalo. Ak by som s ňou porovnával alkohol, tak skôr v obave, že ak sa marihuana stane rovnako akceptovaná, či si vieme predstaviť následky,“ tvrdí psychiater Ľubomír Gabriš, ktorý založil prvé lôžkové centrum pre liečbu drogových závislostí už pred tridsiatimi rokmi.

 Varovný prst zdvíha nad ochranou adolescentov. Poľahky sa dostanú k alkoholu i cigaretám, hoci zákon to nedovoľuje. „Nešiel by som cestou represie, ale skôr by som sa pozrel na to, ako u nás funguje prevencia. Často sa robí formálne,“ upozorňuje Gabriš.

 S neprimeranými trestmi nesúhlasí a prikláňa sa k individuálnym riešeniam, jedným z nich sú alternatívne tresty fungujúce v iných krajinách. V každom prípade by však mali byť v rukách odborníkov a nie politikov.

 Aj klinická psychologička Barbora Kuchárová má dlhoročné skúsenosti priamo z terénu. S názorom kolegu môže len súhlasiť: „Vysoká politika je, žiaľ, v tejto oblasti úplne odpojená od reálneho sveta, ktorý si žije s ňou nesúvisiaci život.“ A čo slovenská spoločnosť? Tá sa prejavuje mimoriadne konzervatívne, čo súvisí aj „s politickým spektrom, ktoré občania volia vo voľbách“.

 Vysoké tresty nereflektujú skutočný stav vecí a ich zníženie je nevyhnutnosťou. S marihuanou sa dostáva do kontaktu množstvo predovšetkým mladých ľudí. „V realite nemôžeme taký počet obyvateľov stavať mimo zákon. Represia je v tomto ohľade absolútne neúčinná,“ zdôrazňuje Kuchárová.

Navyše, vysoké tresty môžu mať demotivačný vplyv. Ten vo výsledku môže odsúdeného priviesť k životu, ktorý viedol predtým, rozpútať depresiu či iné somatické či psychické ochorenie.

Mýty

 Šesť slovenských europoslancov v septembri požiadalo Európsku komisiu o preskúmanie vysokých trestov, ktoré nadeľujú naše súdy za držbu marihuany a z nej vyrábaných liečivých mastí. Tejto iniciatíve predchádzala petícia Progresívneho Slovenska za dekriminilizáciu marihuany.

V letargii nezostalo ani liberálnejšie krídlo OĽaNO. Poslanci svoj návrh pripravovali pol roka a pred dvomi mesiacmi ho predostreli na koaličnej rade. Tá mu ukázala stop na požiadanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Aktuálne hrozí, že jej komplexnejší návrh nebude politicky schodný a na drogovú problematiku opäť začne sadať prach.

 Progresívcov v europarlamente zastupuje Michal Šimečka. „Najradšej by som však bol, ak by problém drakonických trestov zvládlo vyriešiť samotné Slovensko, a to čo najskôr. Stačí, aby Národná rada konečne schválila príslušné legislatívne úpravy.“

Počet podpisov pod petíciou je zhruba 25 tisí, avšak s dekriminalizáciou súhlasí stále len tretina Slovákov. „Mnohí sú k nej skeptickí, pretože sa k nim nedostávajú relevantné informácie a dominujú mýty,“ vysvetľuje si tento fakt Šimečka.

 Domnieva sa, že ľudia zvyknú prehodnotiť svoje postoje, keď počujú o konkrétnej rodine, ktorá má prísť o dom a otca na 25 rokov len preto, že z marihuany vyrábal liečivé mastičky pre kamarátov. „Drakonické tresty za lekársku marihuanu alebo pár jointov škodia všetkým a nepomáhajú nikomu.“

 Europoslanec tému drog pokladá za dôležitú, lebo nejde o nejakú kultúrnu vojnu a pretláčanie ideológie, ale o pomoc konkrétnym ľuďom. „Podobných prípadov sme za posledné mesiace spoznali desiatky a zďaleka nejde len o študentov, ktorých posielame do väzenia na desiatky rokov, ale dokonca dôchodcov.“

Rovnako tak sú známi onkologickí pacienti, ktorým lekárska konopa zaberá na bolesť v takej miere, že môžu dramaticky znížiť užívanie morfínu a desiatok tabletiek. „Ak by poslanci už v novembri prijali náš návrh zákona, pomôžu zmeniť množstvo takýchto osudov k lepšiemu,“ poznamenáva Šimečka.

Najčítanejšie témy