Záhorie majú ovládnuť veterné turbíny. Zatiaľ ich sprevádza nesúhlas domácich

Záhorie majú ovládnuť veterné turbíny. Zatiaľ ich sprevádza nesúhlas domácich

Spoločnosť WSB Invest chce v regióne postaviť dve elektrárne.

„Fčil máte šťastí, dneskaj to nehrká,“ zahlási postarší muž, keď nás naviguje k veterným turbínam. Tie spolu so zrúcaninou hradu Korlátko strážia historickú Českú cestu na Záhorí. Prvá veterná elektráreň na Slovensku vznikla v roku 2003 pri obci Cerová.

Stala sa potvrdením pranostiky, že jedna lastovička leto nerobí. Museli uplynúť dlhé roky, kým sa idea energie získavanej z vetra v krajine pod Tatrami znovu vzkriesila vo väčšom rozsahu. V rázovitom regióne majú vyrásť hneď dva veterné parky.

Cerovčania už na neprehliadnuteľné vrtule nehromžia a už si pomaly ani nespomenú, že ich výstavbu sprevádzala petícia. Chod zariadenia najciteľnejšie vnímajú v lokalite Rozbehy, ktorá sa nachádza najbližšie.

„Hlavne je počuť v noci. No zavriem okná a hneď je tichšie,“ poznamená chlap vo dverách rodinného domu. Chodí za prácou do Rakúska, odkiaľ je zvyknutý na celý les štíhlych konštrukcií. „Vždy lepšie, ako keby sme tu mali atómovú elektráreň.“

Ďalšia z domácich však už taká spokojná nie je. „Odkážte ľudom tam, kde sa majú tie turbíny budovať – nech sa nedajú a nedovolia ich tam!“ vyzýva jedna z miestnych žien. Jej apel je vlastne zbytočný. Kontúry nových veterný parkov sa črtajú ešte len na papieri a už ich sprevádzajú negatívne reakcie. A petícia.

Zabíjanie prírody

Tá prvá lastovička je dielom spoločnosti Green Energy Slovakia, ktorá ho realizovala v spolupráci s obcou Cerová. Spolufinancovala ho Európska únia z predchodcu eurofondov, operačného programu PHARE.

Z prevádzky cinkne ročne do obecnej kasy zhruba 10- až 11-tisíc eur. „Záleží podľa množstva vyrobenej energie. Výnosy pokryjú náklady na verejné osvetlenie aj s údržbou,“ vysvetlil nám starosta Cerovej Ján Čerešník.

Do ambicióznejších nasledovníkov tejto elektrárne sa pustila firma WSB Invest. Počíta s dvomi lokalitami a maximálnym počtom turbín 14. Prvý park chce umiestniť medzi obcami Radošovce a Popudinské Močidľany.

Investičné náklady sa majú vyšplhať na 36 miliónov eur v prípade inštalovania päť turbín, pri siedmich na 50,4 milióna eur. Obdobný park by mal vyrásť aj v katastri obci Rohov.

Životnosť plánujú na obdobie 25 rokov. Stavebné práce by sa mali spustiť v roku 2024 a slávnostná páska by sa mala prestrihávať už o rok neskôr. Pravda, podľa toho, ako dopadne proces EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Svoj podiel zohrajú aj postoje predstaviteľov okolitých obcí.

Starostka Duboviec Dana Dorothea Mikulová výstavbu jednoznačne odmieta. Ako nám povedala, svoj boj pokladá za „poslanie“. Spoločne s miestnymi poslancami sa obrátila so žiadosťou o zmarenie zámeru na ďalšie samosprávy.

„Zatiaľ čo od Popudinských Močidlian a Radošoviec sú turbíny plánované vo vzdialenosti niekoľko kilometrov, od Duboviec je to 400 až 600 metrov. Za žiadnych okolností s umiestnením nemôžeme súhlasiť.“

V žiadosti pripája aj značné pochybnosti o veterných parkoch ako ekologických stavbách. Poukazuje na to, že Slovensko netrpí nedostatkom elektrickej energie. Do dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach „sme ako daňoví poplatníci už investovali niekoľko miliárd“, z toho dôvodu by prvoradou snahou malo byť spotrebúvať túto energiu.

Podľa Mikulovej krásne polia a pokoj sa nedajú vykúpiť žiadnou finančnou almužnou. Skôr by sme mali uvažovať nad znižovaním spotreby tak, aby sme „nezabíjali“ prírodu.

Divoký západ

Turbíny sa budú týčiť do výšky 270 metrov. Na porovnanie, Eiffelova veža v Paríži dosahuje 300 metrov. Aj takýto údaj obsahuje petícia, ktorá kolovala medzi občanmi. Zaslali ju tiež ministerstvu životného prostredia.

Uvádza sa v nej: „Výstavba veterných parkov vzhľadom na svoj megalomanský rozmer zásadným spôsobom negatívne ovplyvní krajinu a dotknuté obyvateľstvo.“

Petícia zároveň obsahuje aj celú plejádu pripomienok. Negatíva: Hluk a vibrácie vplývajúce na zdravie obyvateľstva, zníženie kvality životného prostredia, ako aj dosahy na jeho výzor, usmrcovanie vtáctva, strata biotopov živočíchov žijúcich v dotknutej oblasti, záber ornej pôdy, ohrozenie spodných vôd... Pripomienok je viac ako plánovaný počet listov vrtúľ na turbínach.

Medzi nimi ako úsmevná perlička pôsobí vyžadovaný súhlas civilného letectva, vzhľadom na výškové obmedzenie. Petícia konštatuje, že z tých istých dôvodov musela byť znížená výška Jubilejného kríža v obci Rybky. „Ide pritom len o 27 metrov vysoký objekt v tesnej blízkosti plánovaných elektrární, ktoré budú umiestnené na protiľahlom kopci!“

V Rybkách žije aj autor petície, ktorý o sebe tvrdí, že sa nestavia a priori proti obnoviteľným zdrojom energie. „Tento projekt sa však podobá na divoký západ, investor nemá vypracovaný žiaden program,“ hovorí Michal Kalamenovič.

Našu pozornosť upriamuje na iný Západ, a to vyspelejšie krajiny Európskej únie: „Napríklad v Rakúsku idú na projekty opačne. Firmy najprv komunikujú s občanmi, až následne niečo predkladajú štátnym orgánom.“ Kompenzácie sú súčasťou už na štartovacej čiare.

Spoločnosť WSB Invest vo svojom zámere deklaruje, že v rámci prípravy a plánovania „budú uzavreté dohody o kompenzáciách a benefitoch s dotknutými samosprávami, s ktorými má navrhovateľ veľmi dobre rozvinutú spoluprácu“.

Kalamenovič nad týmto konštatovaním záporne krúti hlavou. Rovnako ako nad skutočnosťou, že hoci sa k dedinám približujú moderné zdroje energie, väčšina z dotknutých obcí nemá dosiaľ vybudovanú vodovodnú sieť s kanalizáciou.

Bez mandátu

Kanalizáciu nemajú ani v Popudinských Močidľanoch. Tá však nie je príčinou toho, že starostka Dana Žúrková nemá viesť žiadne rokovania s WSB Invest. Poslanci jej takýto prístup odporučili na februárovom zasadnutí obecného zastupiteľstva. Jednohlasne.

Svoje stanovisko podporili tým, že „tvrdenia o množstve negatívnych postojov zo strany občanov sú hodnotné a nevychádzajú len z komunikácií na sociálnych sieťach, ale aj z osobných rozhovorov s poslancami“.

Prvá dáma dediny sa vôbec nemieni štylizovať do roly arbitra. „Môj postoj je neutrálny. Nebudem sa vyjadrovať k niečomu, keď neviem, aký to bude mať vplyv na životné prostredie. Až keď budú nejaké výsledky,“ podčiarkuje.

Pri našom stretnutí opakovane nezabúda zdôrazniť, že o bytí či nebytí elektrárne budú rozhodovať občania. „O tom tá samospráva je.“ Sama však s veternými parkmi zásadnejší problém nemá, veď v zahraničí ich vída bežne, a nielen u našich severných susedov. „Podľa mňa sme projekt ubrzdili príliš skoro,“ zastáva názor Žúrková. Rozhodnutie poslancov však plne rešpektuje.

Potvrdzuje nám, že k stretnutiu občanov s investorom zatiaľ neprišlo. S jeho zástupcom sa však „tak nepriamo“ bavila aj o kompenzáciách. „Všetko je o peniazoch. Jasné, že obec chce mať nejaké benefity,“ priznáva.

Ak si na váhu prikladá body za a proti, problém vidí v hlbokých základových pásoch. „Keďže nemáme vodovod, môže prísť k narušeniu prameňov. No k tomu by sa mal asi vyjadriť nejaký hydrológ.“

Na pozitívnu stránku váh zase prikladá obslužné komunikácie k turbínam, ktoré by sa možno mohli využívať ako cyklotrasy, spojnica s druhou dedinou, prípadne aspoň na prechádzky mamičiek s kočíkmi.

Mýty

V Integrovanom národnom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2023 veterné elektrárne majú svoje zastúpenie. V dokumente sa uvádza, že nové inštalované výkony majú dosiahnuť 500 megawattov. V najbližších rokoch chce rezort hospodárstva výstavbu zelených elektrární potiahnuť aj finančne, cez Modernizačný fond alebo plán obnovy.

„Dlhodobo poukazujeme na to, že technický aj ekonomický potenciál rozvoja elektrickej energie z vetra je na Slovensku vyšší ako uvádzaných 500 megawattov,“ domnieva sa Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.

Napriek tomuto faktu pokladá výstavbu nového veterného parku za dobrý začiatok. Už len keď zoberieme do úvahy 18-ročnú vynútenú prestávku.

Spôsobil to aj ortieľ Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, ktorý zablokoval pripájanie nových zdrojov do siete. V apríli takzvaný stop-stav kompetentní hodili do koša. „Jeho odblokovanie je len prvý krok k vytvoreniu podmienok pre rozvoj odvetvia. Ide však len o čiastočné zrušenie stop-stavu,“ upozorňuje Karaba.

„Potrebujeme zároveň prispôsobiť legislatívu a udržať transparentnú reguláciu, čo vyšle pozitívne signály potenciálnym najmä zahraničným investorom a developerom, bez ktorých sa výstavba veterných parkov nebude realizovať,“ doplnil šéf asociácie. Nemáme zabúdať ani na nastavenie obyvateľstva. „Je dôležité, aby vnímalo veternú energiu ako príležitosť, nie ako hrozbu.“

Veterné elektrárne roztáčajú mýty, ktoré podporujú nechuť k ich akceptácii. Vrtule sú gilotínami pre vtáctvo. Podľa britskej štúdie však na jeden úhyn operenca v takejto pasci pripadá tritisíc smrtí vtákov pri kolíziách s automobilmi či vedením vysokého napätia. Pri lovnej zveri je vraj len otázkou času, kedy si zvykne na nové prostredie.

V našich končinách máme len málo skúseností. „Samozrejme, veterná elektráreň vytvára hluk. Nemôžem povedať, že nenarúša životný komfort. Ale zasa niekto to vníma viac, niekto menej. Ale, samozrejme, má to aj svoje negatíva,“ prízvukuje starosta Cerovej Ján Čerešník.

Ťažko povedať, na ktorej strany barikády by stál dnes. „Plusy sú len finančné,“ konštatuje. Možno by sa k nim dal ešte priradiť cestovný ruch, no v zanedbateľnej miere, keďže zvedavcov je len hŕstka. Do mínusov hlava dediny zaráta ráz krajiny i kvalitu života. Podľa neho je to však na posúdení odborníkov.

Čas ukáže, či nový vietor skutočne zadul do jedného z obnoviteľných zdrojov energie.

Najčítanejšie témy