Podnikatelia: Najlepšie je mať od štátu svätý pokoj

Podnikatelia: Najlepšie je mať od štátu svätý pokoj

Na Slovensku je málo miest, kde je turizmus tak silno previazaný s regiónom.

Bronzová socha Ľudovíta Wintera je umiestnená na lavičke Kolonádového mosta. Zakladateľ kúpeľov tak trochu udivene hľadí na hŕstku okoloidúcich, veď o takejto dobe tu už pulzoval čulý ruch.

Ani Kúpeľný ostrov nie je na tom o nič lepšie. Iba zopár zdravotníkov v bielych návlekoch znudene postáva pred očkovacím centrom. Ani doň sa nikto nehrnie.

V čase našej návštevy Piešťany dokazujú, že titul lokality s najväčším počtom slnečných dní v roku mu patrí oprávnene. Horúčava však nevyťahuje ľudí do centra na Winterovu ulicu, pretkanú reštauráciami a terasami.

Za éry budovania svetlejších zajtrajškov sa po nej promenádovali celé rodinky z Blízkeho východu. Keď ešte aj v Bratislave bolo raritou stretnúť moslimku s typickým závojom tváre, V Piešťanoch sa po nej nikto ani neobzrel. Legendárne Piešťany mali punc svetoznámych kúpeľov. Valuty sa točili nielen v kasíne, ale veselo cinkali aj do štátnej kasy.

Na Slovensku je málo regiónov, ktoré sú tak bytostne zviazané s kúpeľmi. Navyše tomuto nedominuje žiadna významnejšia priemyselná výroba. Úbytok zahraničných klientov tvoriacich až 70 percent hostí cítiť priam bolestne. Pandémia koronavírusu, rok 2021.

Zdravé ruky

Skraja pešej zóny sa nachádza City hotel. V jeho kaviarni je ľudoprázdno. Netreba sa ani pýtať, či sa v nej odráža úbytok kúpeľných hostí. „Vo všedný deň príde len máličko zákazníkov, no cez víkendy máme natrieskané,“ prisadá si k nám Vladimíra Hanicová, ktorá má hotel v prenájme spoločne s manželom.

Zobrať pod svoje krídla ubytovacie zariadenie v decembri minulého roka by sa celkom dalo nazvať ako odvaha. Hanicová rozhodnutie vrhnúť sa do nových podnikateľských vôd uvádza na pravú mieru: „Je to naša druhá spoločnosť. Vlastníme aj kovovýrobu. Keď sa spustila pandémia, začala pokrivkávať a my sme vedeli, že dobré to veru nebude. Potrebovali sme záchranné koleso.“

Po zastavení všetkých stavieb museli prepustiť 25 zamestnancov. Už predtým súbežne uvažovali nad iných okruhom biznisu. Po podpise nájomnej zmluvy sa pustili do rekonštrukcie hotela s dvanástimi izbami. Ťahala sa do ôsmeho mája. Takže počet dní, odkedy sa v ňom môžu ubytovať hostia, sa dá ešte ľahko spočítať.

Nápad s hotelom mladá podnikateľa neľutuje. „Dobre sme urobili. Lebo aspoň niečo v tejto dobe ide. Nič na vyskakovanie, ale prežívame.“ Tým záchranným kolesom je koniec týždňa. Stoličky v kaviarni obsadzujú ani nie tak kúpeľní hostia ako návštevníci Piešťan, ktorí sa v niektorom z početných privátnych penziónov rozhodli stráviť predĺžený víkend.

Hanicová sa nevie vyjadriť k štátnej pomoci, keďže jej nemohol vzniknúť na ňu nárok. „Možno o nejakú požiadam na jeseň, keď nás zase postihnú obmedzenia,“ poznamenáva. Najradšej by však mala, a nielen ona, od štátu svätý pokoj. Mnohí jej známi dali ruky preč od dotácií. Budú sa prehodnocovať, kontrolovať, pri nesplnení podmienok vracať späť... To odrádza.

Podnikateľka sa netrasie ani pred ďalšou predpokladanou vlnou pandémie. „Na jeseň možno pôjde zase kovovýroba,“ usmeje sa. „Mám dve zdravé ruky a keď hotel zavrú, začnem využívať jeho kuchyňu a pustím sa do pečenia. Už dávnejšie rozmýšľam aj nad takouto cestou.“ Jesť ľudia musia.

Bez personálu

V blízkosti City hotela narazíme hneď na dva susediace podniky, ktorých terasy zívajú prázdnotou. Nespôsobuje to ich zlá povesť, Zuckmann villa i Steakhouse sú vychytenými miestami, ktoré hostia navštevujú s obľubou. Lenže to by obe nesmeli mať zámky na vstupoch.

Na terase vedľajšej reštaurácie však hostia posedávajú. Jej majiteľ sa s nami ochotne púšťa do diskusie, no neželá si čítať svoje meno v médiách. „Neuvažoval som, že by som podnik zavrel. Aj keď sme spadli dole s tržbami asi o 80 percent. Niektorí sú na tom ešte horšie než my,“ hovorí.

Snaží sa využiť každú formu pomoci, ktorá sa ponúka: „Bolo by chybou ak nie.“ A pravdaže, nevybočuje z radu podnikateľov hromžiacich na dotácie s odkazom na ich pomalosť i výšku. Ten piešťanský navyše upozorňuje, že ani zďaleka nepokryjú všetky náklady.

Obzvlášť, keď ceny sa zdvíhajú, poniektoré do brutálnych výšin. „Idú hore aj základné potreby. Zoberte si len také hygienické rukavice. Stáli deväť eur a teraz ich kúpite za raz toľko!“ Personál reštaurácie pozostáva z 22 pracovníkov a majiteľ sa ich snaží podržať. „Mám tu zamestnancov, ktorí u mňa robia desať až pätnásť rokov.“

Čašníci, kuchári i obsluha sa už dávnejšie ukazujú byť neuralgickým bodom gastra aj celého cestovného ruchu. „Potreboval by som na sezónu zase pridať pracovníkov, no nikto nechce v našej brandži robiť. Každý má strach. Veľa ľudí dostalo výpovede, a tým to celé pre nich zhaslo,“ ponosuje sa majiteľ. Vypadne z neho, že je vlastníkom aj vedľa stojaceho Steakhousu a my sa dozvedáme aj príčinu: „Nedokážem doň zohnať personál.“

Prežitie

Legendárna Art Jazz Gallery na Winterovej ulici bola hudobným klubom, ktorý priťahoval návštevníkov nielen zo Slovenska. Aj preto, že za ním stál Dodo Šošoka, dnes už zosnulý džezmen s medzinárodným renomé.

Už roky v priestoroch budovy sídli Winter´s café & restaurant. V popoludňajších hodinách stade neznie žiadna hudba. Výdaj obedových „menučiek“, ktorý drží celý podnik nad hladinou, skončil. V reštaurácii je len pár žien, jedna z nich drží na rukách malé dieťa. Vykľuje sa z nej Katarína Siptáková.

„Podnik mám v prenájme päť rokov. Všetky peniaze, čo som za ten čas našetrila, som doň vrazila naspäť za jeden rok,“ posťažuje sa nám. Vo výklade má nalepený plagát hlásajúci: Národný projekt, prvá pomoc, 03/2020-06/2201. Tieto oznamy sa dajú objaviť po celej ulici.

Podnikateľka čerpala dotácie zo schémy „de minimis“, pomoc na mzdy aj na nájomné. „Poznám však prenajímateľov, ktorí ešte nemajú vyplatené ešte za apríl, dokonca za marec. Dlho to trvá,“ komentuje štátnu pomoc.

Napriek nej z dvadsiatky zamestnancov i tak musela prepustiť štyroch. „Snažila som sa podržať tých kľúčových a doplácala som im zo svojho.“ Siptákova len dúfa, že po skončení prázdnin „nás už nezavrú a nechajú prežiť“.

Spoločná stratégia

Mesto sa snaží vyjsť prevádzkam v ústrety, zo svojej pozície však toho veľa nezmôže. Akurát odpustiť prenájom za terasy a správny poplatok za ich vytvorenie. Činí tak už druhý rok.

Na primátorskom stolci sedí Peter Jančovič. Je si vedomý toho, že kúpele a mesto barlolámača sú navzájom previazané pupočnou šnúrou. Vytvorenie spoločnej stratégie zakotvil už do svojho predvolebného programu.

„Zatiaľ sa nám dobré vzťahy do spoločnej stratégie nepodarilo pretaviť, aj kvôli koronakríze, ale aj napriek tomu sú momentálne nadštandardné. V prvých mesiacoch môjho primátorovania sme sa s kúpeľmi dohodli na 50-percentných zľavách na procedúry pre Piešťancov, a na to by sme chceli ešte nadviazať,“ hovorí pre HN Jančovič.

Ako príklad úspešnej spolupráce uvádza, že sa podarilo na Kúpeľnom ostrove sprevádzkovať veľkokapacitné očkovacie centrum. Ďalšími projektmi sú tiež Piešťanská nočná cyklojazda či príprava karty výhod návštevníka.

V meste bytostne závislom od turizmu je oblastná organizácia cestovného ruchu pod názvom Rezort Piešťany. Jančovič ho svojho času kritizoval, no v súčasnosti ho už opovažuje za „jeden zmysluplný projekt postavený na dobrej marketingovej stratégii“.

Vymenúva podujatia, ktoré by mali zvýšiť prílev návštevníkov: Piešťanské Zlaté stuhy – Concours d'Élégance, Victoria Regia, Music Festival Piešťany, medzinárodný filmový festival Cinematik, Slovakman... Počas letnej sezóny takmer niet víkendu bez nejakej akcie. Nemalé financie radnica vynakladá aj na údržbu verejných priestranstiev, ktoré musia spĺňať najvyššie štandardy.

Prvý muž Piešťan sa hlási aj k letisku, veď je „historickou súčasťou nášho mesta“. Pritom to v roku 2017 utieklo hrobárovi z lopaty a hrozil mu zánik. Pod to sa podpísali rizikové úvery od súkromných osôb. Svojím dielom k nemu prispeli padáky – v letectve všedná záležitosť, nie však v podobe zlatých pre bývalých členov orgánov spoločnosti.

Pred dvomi rokmi mestskí poslanci zdvihli ruky za odpustenie dlhov letiska na dani z nehnuteľnosti vo výške takmer 700-tisíc eur, a tým pádom odsúhlasili zvýšenie základného imania. Dosiaľ však k nemu reálne neprišlo.

Mesto je vlastníkom 20 percent akcií a primátor priznáva, že jeho financovanie je náročná úloha, s dodatkom: „Ťažko sa teraz hodnotí, ako bude letisko napredovať.“

Malé, ale medzinárodné

Po letisku hádže očkom aj šéf Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany Andreas Schuster. „Milé, malé, ale medzinárodné,“ smeje sa, ale zvážnie, keď tvrdí: „Pre nás je dôležité, aby k nám mohli priletieť klienti z našich destinácií. Nemecko, Egypt, arabské štáty. Pre všetkých zúčastnených by takéto riešenie bolo fajn.“

Letisko na okraji mesta skutočne pôsobí milým, až rodinným dojmom. Pasažierom sa pri odbavovaní ponúka pocit privátneho letu. Nie náhodou trnavská župa ako majoritný akcionár svorne s letiskom vymyslela kampaň Dovolenka sa začína už na letisku v Piešťanoch. Predstava dostať sa z neho za pár minút do hotelového apartmánu bez otravných tranzitov je skutočne lákavá.

Bohumil Klečák šéfuje letisku ani nie dva roky. „V roku 2019 sme začali pracovať na linke z Berlína. Lenže ten rok bol veľmi intenzívny a nedokázali sme zabezpečiť dostatočnú kapacitu v lietadle,“ povie nám hneď v úvode stretnutia.

V tom pamätnom dobrom roku sa podarilo po prvý raz zorganizovať charterové lety do Turecka i Egypta. Počas sezóny odbavili desaťtisíc cestujúcich. Rok pred tým sedemsto.

Popri turizme útrpné straty na fronte s covidom zaznamenala letecká preprava. V roku 2020 mali pribudnúť ďalšie lety a takisto pravidelná linka z Tel Avivu. „Všetko predo dvermi, zmluvy podpísané, prišiel marec, a bolo po všetkom,“ zhŕňa Klečák. Dnes však musí poklepať prstom po dreve. Rok sa vyvíja sľubne.

Už na jeho začiatku sa rozbehli cargo lety s náhradnými dielmi do fabrík po tom, ako po brexite uviazli na hraniciach kamióny. V apríli bratislavské letisko stoplo prevádzku kvôli rekonštrukcii križovatky dráh. „Uzávera nám pomohla, získali sme veľa klientov,“ pochvaľuje si Klečák.

Prvé lietadlo s dovolenkármi vzlietne k oblohe posledný júnový deň. Na palube bude viezť dovolenkárov do Grécka. Tak sa zdá, že letecká doprava ruka v ruke s cestovným ruchom dostáva krídla. Pravda, ak ich neustrihne covid.

Najčítanejšie témy