Bránili sme hrad. Aj bez ľudí. Dobrovoľníci suplujú štát

Bránili sme hrad. Aj bez ľudí. Dobrovoľníci suplujú štát

Raz nás naše iniciatívy prestanú baviť a čo potom? - kladie si otázku predseda združenia Zachráňme hrady Ratibor Mazúr.

Občas sa človek dočíta, že v rozmanitosti a hustote hradov je Slovensko veľmocou. Patrí mu takýto titul oprávnene?
Je to mýtus, ktorý však môžeme ďalej šíriť kvôli podpore cestovného ruchu. Rakúsko, Nemecko, Wales či Škótsko sú ďaleko, ďaleko pred nami. Rakúšania ich evidujú zhruba tisíc, Nemci dvadsaťpäťnásobne viac. A napríklad Wales ich má šesťsto.

Ako sme na tom my?
U nás máme okolo 170 hradov. Zastrešených je pritom len osemnásť. Takmer deväťdesiat sú len zrúcaniny, o ktoré sa sčasti niekto stará. Šesťdesiat hradov zaniklo úplne. Dá sa z nich vidieť len torzo, zo zeme trčí zopár kameňov alebo iba reliéf v teréne.

Vaše meno Ratibor je akoby predurčené pre majiteľa hradu. Máme v tom hľadať symboliku?
Dostal som ho do vienka od rodičov. Nič v ňom netreba hľadať. Pravda však je, že o históriu, a hrady obzvlášť, sa zaujímam od detstva. Bol som pravidelným návštevníkom všetkých možných pamiatok na Slovensku i v blízkom zahraničí.

Skôr než ste sa stali šéfom združenia Zachráňme hrady, založili ste organizáciu s obdobným zameraním na hrad Revište. Čo vás k tomu doviedlo?
Úplne na počiatku bol štyristoročný vinohradnícky dom v Modre. Rozhodol som sa ho zrekonštruovať. Neskôr tak isto aj meštiansky objekt z 15. storočia v Banskej Štiavnici. Ten som dával dohromady sedem rokov a dnes ho užívam s rodinou cez víkendy. Pri ňom som využil dotáciu z programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom. Tak ma tie rekonštrukcie chytili, že som sa s priateľmi chcel pustiť do niečoho väčšieho.

Prečo práve Revište?
Nebol obsadený. Pred desiatimi rokmi, v čase založenia nášho združenia, sa na ňom nič nehýbalo. Bol úplne spustnutý a bolo na ňom badať úbytok veľkej masy. Získali sme povolenie od úradov a pustili sme sa do čistenia od náletových drevín. Nasledovala nájomná zmluva, statický posudok, archeologický výskum...

Odkiaľ beriete peniaze?
Zdroje financovania sú rôzne. Zhruba desať rokov sme využívali granty z Obnovme si svoj dom, čo je jedinečný projekt aj v rámci Európy. Zároveň je aj zmysluplný. Každoročne získavame okolo 600- až 800-tisíc eur na výskumy, materiály, technické zabezpečenie i na mzdu koordinátora. V podprograme 1.4 ministerstvo kultúry prideľuje na záchranu hradov s pomocou nezamestnaných približne 800-tisíc eur. Rozdelia sa medzi 40 až 60 subjektov.

So súkromnými zdrojmi sa nedá príliš počítať?
Nie sú nezanedbateľné. Nemám čísla za celoslovenské združenie, ale môžem ich ilustrovať na hrade Revište, kde súkromné zdroje doteraz tvorili 18,5 percenta. Ministerstvo kultúry sa podieľalo 22 percentami a ministerstvo práce až 56 percentami. Mesto vytváralo 1,5 percenta a vyšší územný celok dve.

Dajú sa zovšeobecniť tieto údaje na všetky hrady?
Ťažko. Je to veľmi individuálne pri každom združení. Na Revište sme od všetkých darcov získali za desať rokov 1,3 milióna eur, čo je lepší priemer.

Sú starostovia ochotní niečo vybrať z obecnej kasy na obnovu hradu, ktorý by mohol okrem iného povzbudiť cestovný ruch v ich lokalite?
Aj v tomto prípade môžeme hovoriť o veľmi individuálnom prístupe. Ten záleží od obecného, respektíve mestského zastupiteľstva. Viem aj o niekoľkých zlých príkladoch, keď sú poslanci a priori proti nejakej záchrane alebo majú iné zámery.

Čo sa už dá urobiť na zrúcanine?
Ak nejde o zastavanú plochu, naskytá sa možnosť rozkúskovať ju na stavebné parcely, ak sa nachádza v blízkosti obce alebo mesta.

Bránili sme hrad. Aj bez ľudí. Dobrovoľníci suplujú štát

Najčítanejšie témy