Sčítanie obyvateľov môže ovplyvniť aj frustrácia

Sčítanie obyvateľov môže ovplyvniť aj frustrácia

Hlboká nedôvera v spoločnosti aj k predstaviteľom štátu sa môže odzrkadliť na výsledkoch, tvrdí sociologička Katarína Moravanská.

 Aké špecifiká by ste priradili tohtoročnému sčítaniu obyvateľov?

 Prvý raz sa uskutočňuje elektronicky v takom veľkom rozsahu. Takýmto spôsobom sa dal dotazník vyplniť aj pred desiatimi rokmi, zďaleka sa však do takéhoto sčítania nezapojilo toľko ľudí ako teraz. Ďalšou osobitosťou je zber dát o domoch a bytoch samosprávami. Obce a mestá dostávajú formulár, do ktorého vkladajú informácie o nehnuteľnostiach. Od tejto povinnosti je tentoraz občan oslobodený a na tieto otázky už nemusí odpovedať, tak ako to bolo v roku 2011.

 Sme ochotnejší spočítať sa, kedže zatiaľ celá akcia prebieha úspešne?

 Pri tom poslednom sčítaní sa množstvo ľudí nezúčastnilo aj z obavy o stratu anonymity. Ak si pamätáte, v tom čase bola veľkou témou. Tentoraz sú občania motivovaní, aby dotazník vyplnili sami. Odpadá symbol celého procesu, ktorým bol sčítací komisár. Elektronická forma sa v tejto pandemickej situácii ukázala ako prezieravý krok. Hoci v čase, keď sa o nej rozhodovalo, o COVID-19 sme ešte ani netušili.

 Prekážalo Slovákom tiež to, že museli uvádzať počty elektrických spotrebičov, či napríklad, že vlastnia klimatizáciu?

 Niektoré údaje boli naozaj citlivé a respondenti ich charakter pokladali za príliš intímny. Áno, aj toto v nich rezonovalo. Je dôležité, aby sa pokiaľ možno sčítalo čo najviac obyvateľov a vyplnili všetky otázky. Ak tak nevykonajú všetci obyvatelia, dostávame pokrivený obraz o spoločnosti. V roku 2011 nám časť populácie vypadla. Niečo sa síce dalo doplniť z jestvujúcich registrov štátu, ale napríklad v oblasti národnosti, vzdelania či náboženstva neboli údaje prítomné a nedali sa získať iným spôsobom.

 Nemáte voči formuláru žiadnu výhradu?

 Každý z nás má svoj zdeformovaný profesionálny pohľad. Sociológovia nie sú výnimkou. Pre nás sú tieto dáta okrem iného dôležité pre ďalšie výskumy založené na kvótnom výbere respondentov z celej populácie podľa sociálno-demografických charakteristík. Každý, kto pracuje s dátami, ich chce mať k dispozícii čo najviac. Keďže aj z realizácie našich výskumov viem, aké náročné je získať respondentov na pravdivé vyplnenie akéhokoľvek dotazníka, sme vďační aj za tieto dáta.

 Predsa len, ak by sa dalo niečo vsunúť na dobrovoľnej báze, čo by to bolo?

 Možností je veľa. Názory na celkové smerovanie spoločnosti, rodinný život, voľný čas... Vždy je to však o kompromise potrieb a istej zvedavosti výskumníka, v prípade sčítania aj štátu. Takýto zber prebieha pravidelne v desaťročných cykloch, takže môžeme sledovať, kam sa uberá spoločnosť i jej trendy.

 Už v prvej dekáde marca dotazník vyplnila polovica Slovákov. Je to dobrý signál?

 Celý proces postupuje veľmi dobre a dostatočne rýchlo. Sčítaniu nahráva aj skutočnosť, že ľudia značnú časť dňa trávia v digitálnom svete, takže dúfam, že sa všetko zrealizuje podľa plánu.

 Ktoré s výstupov sa dajú predvídať už teraz?

 Niektoré trendy naozaj dokážeme odhadnúť. Určite príde k nárastu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Takisto sa pravdepodobne v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýši počet rodín len s jedným dieťaťom a tiež stúpne počet bezdetných žien. Rovnako aj podiel partnerov nežijúcich v manželskom zväzku. Zároveň so zreteľom na celoeurópske trendy môžeme predpokladať ďalšiu sekularizáciu spoločnosti.

 Prekvapením asi nebude ani priam alarmujúci úbytok populácie. Českí štatistici vypočítal, že takýmto tempom oba bratské národy zmiznú z povrchu zemského v priebehu štyristo rokov. Vymrieme?

 Údaje o počtoch a trendoch máme aj z iných zdrojov ako zo sčítania obyvateľov. Základom sú hlásenia z matrík. Disponujeme tak dátami o počtoch obyvateľov, ako aj ich demografickom rozložení. Dlhodobo sú prirodzené prírastky obyvateľstva nízke, no na druhej strane sú istým spôsobom nahrádzané migráciou. Treba však povedať, že vývoj počtu obyvateľov sa v jednotlivých regiónoch nevyvíja rovnomerne. Predovšetkým v západnej časti krajiny počet obyvateľov rastie, naopak, na severovýchodnom Slovensku dochádza k výraznému úbytku obyvateľov.

 Isto k tomu možno prirátať aj rozdiely medzi samotnými mestami a dedinami.

 Áno. Kým Bratislava rastie, ostatné mestá väčšinou strácajú obyvateľov. Počet obyvateľov, naopak, pribúda vo vidieckych obciach v blízkosti veľkých miest, iné vidiecke obce stagnujú. Mnohé menšie vidiecke obce, hlavne mimo priemyselných centier, zažívajú priam až vymieranie. Ale či v priebehu štyristo rokov ako spoločnosť vymrieme alebo nie, to vám nedokážem povedať (smiech.)

 Môže sčítanie obyvateľov ovplyvniť aj problémy miest, ktoré dlhodobo rozporujú počty ľudí prihlásených na trvalý pobyt a reálny stav?

 Ľudia sa nie vždy nachádzajú v mieste trvalého pobytu. Mnohí z nich tiež vlastnia viaceré nehnuteľnosti a nevieme, či ich skutočne obývajú. Je to veľký problém, ktorý dopadá predovšetkým na príjmy vidieckych obcí v zázemí väčších miest. Obyvatelia v nich žijú, majú na obce nároky, ale nie sú v nich prihlásení na trvalý pobyt. Problém majú aj s plánovaním miest v predškolských a školských zariadeniach, keďže nevedia, koľko ľudí u nich reálne žije. Aj pri minulom sčítaní boli tendencie poukázať na tieto nezrovnalosti. Avšak formulácia tejto otázky nebolo práve šťastná a očakávania sa nenaplnili. Osobne sa však na ňu tentoraz teším. Budeme vedieť odpovedať, kde ľudia skutočne bývajú.

Sčítanie obyvateľov môže ovplyvniť aj frustrácia

Najčítanejšie témy