Aj o korone v Škandinávii. Ako z rozprávky od Andersena

Aj o korone v Škandinávii. Ako z rozprávky od Andersena

Dáni i Fíni porážajú pandémiu. Ak by sa ich politici vyjadrovali chaoticky, občania by im to rýchlo zrátali.

Dánsko sa v rýchlosti očkovania proti COVID-19 radí k európskym lídrom. Vakcináciu spustilo tri dni pred koncom starého roka. „Pred Vianocami každý občan dostal elektronickou poštou list, v ktorom dostal informáciu o pravdepodobnom termíne jeho očkovania. Mňa zaradili v poradí do šiestej kategórie.

Občas si skontrolujem, kedy prídem na rad,“ hovorí docent Gabriel Guliš z University of Southern Denmark. Našincovi z krajiny pod Tatrami jeho slová znejú ako z rozprávky od Hansa Christiana Andersena. Avšak zďaleka nie preto, že rozprávač žije v Dánsku už dve desiatky rokov.

Závideniahodná presnosť

 Domovina malej morskej víly je veľkosťou porovnateľná so Slovenskom a takisto počtom obyvateľov, má len zhruba o tristotisíc duší viac. Tie však, na rozdiel od tých našich, musia čeliť radikálne menšej frekvencii nariadení na pandemickom bojisku.

 Gulišovi trvá len krátko, aby ich porátal. „Školský rok sa u nás začína v auguste. Vtedy základné školy otvorili nultý až štvrtý ročník. Následne sa pridali vyššie ročníky, podobne aj stredné školy. Po vianočnom lockdowne vláda určila 17. január ako dátum ich znovuotvorenia. Keďže v januári sa začala šíriť britská mutácia koronavírusu, posunuli ho na 5. februára, neskôr na koniec mesiaca. Materské školy boli zatvorené len na jar počas prvej vlny.“

 Reštartovanie vzdelávacieho procesu nesprevádzali naratívy o nutnosti vzdelania, naopak, otvorene sa hovorilo o ekonomických faktoroch a ich vybalansovaní s epidemiologickými opatreniami. Návrat detí do školských lavíc nesprevádzajú obavy rodičov alebo pedagógov. Jednoducho preto, že žiadne neexistujú.

 Dáni neriešia ani oklieštený prístup k dištančnému vzdelávaniu žiakov zo sociálne slabších skupín. Aj tento fakt má svoje prosté odôvodnenie. „Každé dieťa po nástupe do štvrtej triedy automaticky dostáva počítač od samosprávy,“ vysvetľuje Guliš. Takýto mechanizmus zaviedli ešte v časoch, keď COVID-19 sa dal nájsť akurát v ríši fantázie.

 Krajina so silnou ekonomikou má, pravdaže, iné možnosti než Slovensko, ktoré by si ťažko mohlo podobné dary dovoliť. Prakticky však žiadne investície nepotrebuje jasná komunikácia. Dánska vláda zmeny v nariadeniach opatrenia vyhlasuje každý piatok na tlačovej konferencii. Nemenia sa zo dňa na deň.

 „Občania počúvajú a rešpektujú autority. Ak by sa tie vyjadrovali nezrozumiteľne a chaoticky, veľmi rýchlo by im to zrátali. Žijem tu už dosť dlho na to, aby som si mohol dovoliť povedať, že poznám dánsky naturel,“ hovorí Guliš. Striktná komunikácia a presnosť vyjadrovania tamojších politikov je vraj závideniahodná.

 

Výmena cez plot

 Navzdory britskej mutácii sa krajine darí úspešne zvládať pandémiu. Trend je pozitívny a čísla padajú dolu. V čase uzávierky HN bolo v nemocniciach hospitalizovaných ani nie tristo pacientov s koronavírusom a denné počty zosnulých sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky.

 „Nechápem ten gigantický rozdiel medzi oboma štátmi,“ krúti hlavou Guliš, „a pritom máme oproti vám oveľa väčšiu voľnosť“. Rúška sú povinné v mestskej hromadnej doprave a nákupných centrách. V školách sa triedy nesmú zmiešavať, a to ani počas školských klubov.

Takisto jedlo sa nesmie konzumovať v jedálňach. Učiteľky v materských školách si s rodičmi deti vymieňajú cez plot. Snažia sa dodržiavať obmedzenia spočívajúce v tom, že delia skupinky na polovice. Kým jedna časť trávi čas v prírode, druhá čaká na vystriedanie.

 Cieľom premiérky Mette Frederiksenovej je očkovať stotisíc ľudí denne. „Vakcíny, ktoré sa dotknú dánskej pôdy, treba okamžite použiť,“ vyhlásila. Tempo očkovania sa zatiaľ nedosahuje, no testovanie sa šplhá do úctyhodných čísel – denne zhruba stotisíc testov PCR. Výsledok sa každému občanovi automaticky objaví v jeho elektronickej karte.

 K hladkému priebehu vakcinácie má pomôcť rebríček prioritných skupín. Pozostáva z dvanástich prehľadných kategórií. Prvými na rade sú ľudia žijúci v opatrovateľských domoch. V druhej kategórii sa nachádzajú seniori vo veku nad 65 rokov vyžadujúci osobitnú formu pomoci, v tretej dôchodcovia nad 85 rokov... A na počudovanie pracovníkom v kritickej infraštruktúre sa ušla predposledná priečka. Po nich nasleduje už len bežná populácia.

 Izolácia horšia ako korona

 S počtom obyvateľov päť a pol milióna je Fínsko takmer totožná krajina so Slovenskom, no ďalšie prieniky sa hľadajú len s ťažkosťami. Ďalší zo severských štátov takisto obsadzuje vrchné priečky úspešnosti boja proti pandémii na svete. „Čím je to spôsobené? Neviem,“ úprimne odpovedá na našu otázku Anna Kyppö, ktorá už vyše tri desaťročia pôsobí ako lektorka slovenského jazyka na Univerzite Jyväskylä.

 Podľa nej však momentálna situácia nie je uspokojivá. Vo Fínsku evidujú viac prípadov nákazy a čísla stúpajú. K uzavretiu škôl však neprišlo. Online vyučovanie prebieha len na niektorých gymnáziách v južných oblastiach, kde koronavírus šarapatí intenzívnejšie. Vyučovanie na diaľku sa uprednostňuje aj na vysokých školách. V prípade nevyhnutnosti sú možné aj hybridné formy.

 „Tu, v strednom Fínsku, v meste Jyväskylä boli zatvorené ihriská či plavárne dva týždne, ale to bolo maximum, vzhľadom na deti,“ približuje opatrenia Kyppö. Ani v krajine tisícich jazier nie je témou dňa strach pred nákazou v školskom prostredí.

 „Veď vo všeobecnosti sa vie, že deti sú odolnejšie proti koronavírusu. Je nemožné učiť deti na diaľku. Potrebujú byť s vrstovníkmi, chodiť do školy a venovať sa svojim záľubám. Ich izolácia by mohla mať oveľa horšie následky ako korona,“ tvrdí lektorka.

 Aktivácia systému

 V online výučbe Fíni takisto trónia na špičke. „Ponúkame rôzne formy učenia v takzvaných multimodálnych, nových internetových prostrediach, a to na všetkých úrovniach.“ Akurát s výpočtovou technikou to nevyzerá ružovo. Problémy pri dištančnom vzdelávaní sanovali firmami, ktoré vymieňali IT vybavenie. Niektorým školám darovali staršie tablety a počítače. Skoro ako na Slovensku.

 Fíni si však dávajú obzvlášť záležať na trasovaní. Aj dcéra Anny Kyppö pracuje v jednom z monitorovacích centier. Ak sa v lokalite objaví čo len jeden prípad COVID-19, okamžite aktivujú systém, vďaka ktorému dohľadajú všetky kontakty. Ešte v minulom roku sa na bezplatnom trasovacom kurze zúčastnilo takmer štyritisíc dobrovoľníkov.

 Navyše v mobiloch Fínom svieti nainštalovaná aplikácia. Testy musia absolvovať, len ak sa u nich prejavia typické príznaky ochorenia. „Rúška nosia v obchodoch a na miestach so zvýšenou koncentráciou ľudí. Opatrenia rešpektujú a dodržiavajú,“ poznamenáva Kyppö, pričom zdôrazní slovko odporúčanie.

 Viac než COVID-19 ich trápia hrozby ekonomické. „Kríza je nevyhnutná a tej sa bojíme úplne všetci,“ obáva sa Kyppö. „Jej následky môžu byť vážnejšie ako pandémia.“ Zatiaľ ľudia trávia relaxom v prírode oveľa viac času ako v minulosti. Lektorka si pochvaľuje: „Momentálne máme super zimu s kopou snehu a takmer všade s ideálnymi podmienkami na zimné športy. A to fínskej povahe vyhovuje.“

 Možno práve tá môže byť receptom úspešného boja krajiny s koronavírusom. Koluje o nej vtip, že keď sa Fíni dozvedeli o opatreniach v podobe dodržiavania dvojmetrových odstupov, rozhorčene protestovali: Prečo tak ďaleko?

 

 

.

Aj o korone v Škandinávii. Ako z rozprávky od Andersena

Najčítanejšie témy